Fasér Pavol Vojtek: Najradšej robím s diamantmi

Vyvíja sa to vekom, rokmi, rutinou, to znamená počtom briliantov, ktoré fasér osadí. Tým pádom si dokáže viac veriť a urobiť i náročnejší šperk. Musí to byť, pochopiteľne, aj šikovný človek, no hlavne ho to musí baviť. Ja sám sa cítim ako majster až teraz, po 20 rokoch.

A nebolia vás oči z toľkých hodín za mikroskopom? Praktizujete nejakú špeciálnu očnú jógu či iné?

Mám asi dar od Boha, že doteraz nenosím okuliare. No snažím sa, aby sa mi oči nevysušovali, používam kvapky a trénujem mimiku tváre, pravidelné žmurkanie, čo je problém najmä pri dlhšom pozeraní na objekt pod mikroskopom. Takmer všetko osádzam pod týmto špeciálnym prístrojom, lebo veľakrát ide o malé briliantíky, ktoré treba presne osadiť.

Je evidentné, že vás fasérčina teší. Aké zákazky vás bavia najviac?

Úplná topka sú pre mňa snubné prstene. Sú to krásne kúsky, každý z nich je jedinečný. A perfektné je, že sa pri ich návrhoch dá kreatívne vyžiť. Osobne sa totiž podieľam na odobrovaní daného dizajnu – či to vôbec pôjde spraviť a či to bude aj dobre vyzerať.

Čo znamená veta: „Dostať z kameňa to najlepšie“? Súvisí to s technikou osádzania?

Určite, správnou technikou fasovania aj dizajnom šperku sa dá veľmi veľa ovplyvniť. Fasér však musí vedieť, čo si môže k danému kameňu dovoliť. Jednotlivé techniky majú skôr slangové názvy ako „osádzanie do zŕn“ (do 4 krapní), „osádzanie zaklepávaním“, kamienok sa vtláča, a tým sa zafixuje a rôzne iné metódy, ktoré volím v závislosti od zákazky.

S ktorým drahým kameňom pracujete najradšej a prečo?

Najradšej? S briliantmi. Je to výzva, pretože sú krehké, a teda zradné pri osádzaní. Aj preto briliant patrí žene, lebo je krehký ako žena sama, no zároveň silný, keďže ide o najtvrdší nerast na našej planéte. Z farebných drahých kameňov je najcitlivejší smaragd, je to skutočná výzva, a to ma baví, poháňa vpred.

Keď už sme vstúpili na územie diamantov, je evidentné, že práve v zásnubných prsteňoch najčastejšie žiaria. Kedy pociťujete najvyšší zásnubný boom?

Áno, je pravda, že diamant kraľuje, približne 90- až 95 percent zásnubných prsteňov osádzam týmto kameňom, z farebných drahokamov je to práve spomínaný smaragd – v kombinácii s briliantmi krásne vynikne. Čo sa týka obdobia, zásnuby idú celoročne, keďže každý pár má svoje vlastné výročia, špeciálne dátumy a podobne. Celoročne však maká výroba aj pri iných šperkoch, vždy sme to mali trošku výraznejšie pred Vianocami, no tento rok kmitáme konštantne. Je to fakt silný a skvelý rok plný kreativity!

Kreativita je jedna vec, zhmotnenie šperku druhá. Spomeniete si na nejaké najväčšie výzvy, pri ktorých sa v duchu zapotíte aj teraz?

V pamäti mám jeden diamantový set, náhrdelník s prsteňom, kde jeden kameň mal tuším cez 2 karáty. Išlo o úplne čisté brilianty, farbou aj všetkými ďalšími parametrami. Radšej som sa ani nepýtal na cenu (smiech). Vtedy som prvýkrát pocítil nervozitu, bolo to veľmi silné, nečakal som to, no našťastie to dopadlo dobre! Zdravý rešpekt mám, samozrejme, stále, v hlave mi aj po toľkých rokoch svieti kontrolka „Dávaj si pozor“, ale tá ruka je úplne iná ako na začiatku, takže si viac verím.

Viete, na základe snov, ktoré vám prešli rukami, zadefinovať vkus Sloveniek? Po čom túžia?

Myslím si, že to závisí od veku. Tu však nevidím rozdiel vo farebnosti drahých kameňov, to je skutočne individuálne, skôr ide o samotný dizajn šperku. Konzervatívnejšie šperky obľubujú staršie ženy, modernejšie línie skôr mladšie ročníky. Tie sú čoraz odvážnejšie, lebo pozorujú mnohé svetové trendy zvonku a chcú to mať aj u seba. Čo však poteší ženu v každom veku, je jednoduchý a niečím nápaditý šperk. Ideálne diamantový. Nie vyumelkovaný, ale zaujímavý. Prsteň, náušnice, jemný náhrdelník. To všetko je už rokmi overené a populárne ako skvelý darček napríklad na Vianoce.

Stalo sa vám, že ste osadili šperk, ktorý potom poputoval blízkej osobe? Teda, skutočne ste mohli použiť vetu: „Toto som pre teba vyrobil“?

Áno, pre svoju dcérku som spravil úplne prvé jemné náušničky pri jej narodení.

Tomu sa povie rodinná zákazka v rodinnom klenotníctve. Čo vás však motivuje a inšpiruje, keď sú v práci náročné dni?

Jednoznačne šport. Hlavu si najlepšie prevetrám na bicykli, takto dochádzam 17 kilometrov do práce, kde prídem svieži a správne naštartovaný. Šport je pre mňa relax, záľuba. Kedysi som dokonca sníval o kariére profesionálneho futbalistu. Nakoniec som však venoval energiu do práce faséra, ktorá je pre mňa asi osudová. Dnes už zasväcujem do fasérčiny aj svoje šikovné kolegyne.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že väčšina fasérov sú muži. Čím to podľa vás je?

Hm. Je pravda, že všetci kamaráti faséri sú muži, a ešte zaujímavejšie je, že každý z nich pri tejto profesii aj zostal. Rozhodne si však nemyslím, že ide o mužský typ práce. Dôležité je vedieť robiť pod stresom. Na veľa šperkov je prísny dedlajn, kde nemám čas na opravu, takže sa musia dokonale prejaviť nazbierané skúsenosti.

Na svete asi neexistuje veľa ľudí, ktorí by odmalička presne vedeli, že chcú byť fasérmi, a predsa je očividne toto povolanie pozitívne nákazlivé. Aké slová by si na záver mala prečítať mladá generácia?

Chcieť je základ. Keď to človeka nebaví, tak ten šperk neurobí. Dôležité je mať aj istú dávku šťastia pri výbere firmy. V dnešnej dobe niekto vymení aj štyri zamestnania za rok, ja som 20 rokov v Mikuš Diamonds. Vložil som do toho všetko a toto všetko chcem raz odovzdať svojmu synovi, keď budem slepý (smiech). Jeho oči a moje skúsenosti. Nechajme sa prekvapiť, ako to dopadne.