BLOG
Katka a Martin: Humor ako korenie kysuckej svadby!
Dátum svadby: 20.7.2018
Miesto svadobného obradu: Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Turzovke
Miesto svadby: Sudopark Klokočov
Svadobná pieseň: Václav Neckař – Kdo vcházi do tvých snů má lásko
Zásnubný prsteň a obrúčky: Mikuš Diamonds
Svadobné šaty: WEM svadobný salón Trenčín
Svadobný oblek ženícha: Sakovač Trenčín
Účes a make-up: Účes – salón Naďa (Naďa Peťovská), make up – Bibiana Melicherová
Výzdoba a organizácia svadby: Spicy Brown
Svadobný fotograf: PSKS photo
Svadobné video: Your way video
Svadobná cesta: Thajsko
Kto vchádza do tvojich snov?
Mladý chalanisko s blonďavým melírom a pásikavým modrým svetrom. Presne takto si pamätám prvé, a teraz už môžem povedať aj osudové stretnutie s mojím mužom Martinom. Predstavil nás môj brat, ktorý s Maťom tvoril pekný kamarátsky tandem na vysokej škole. Zvláštne je, že sme niekoľko rokov okolo seba iba chodili, akoby isté veci museli dozrieť. Jedného dňa mi však Maťo zavolal, pozval ma na drink, z ktorého to prirodzene preskočilo na randevú v kine, divadle, neskôr okorenené o spoločné výlety, akcie a ... už sme boli „jasní“. S veľkou láskou si spomínam na začiatky našej „lovestory“ – plnej zábavy, šťavnatého cestovania a humorných situácií, ktoré nám nikto nikdy nevezme. No po štyroch rokoch takýchto intenzívnych zážitkov som cítila, že je čas posunúť to na vyššiu úroveň...
Zásnubné „Sí“ v romantickom Taliansku
Stará známa veta: „Všetko príde v pravý čas“, nabrala na význame a sile na našom spoločnom výlete v Taliansku. Úprimne, v kútiku duše som požiadanie o ruku málinko očakávala, no zároveň som netušila, že sa to stane tak neobvykle – v talianskych horách, počas zimy. Punc romantiky bol však neuveriteľný. Božské ticho, za oknami krásne snežilo, a popritom sme si vychutnávali tento čarovný pohľad z našej hotelovej izby pri pohári červeného vínka. Zrazu sa môj drahý začal potiť a zamrmlal niečo v zmysle: „Ty by si si ma chcela niekedy vziať?“ Ani to poriadne nedopovedal a už na mňa vytiahol krabičku s nenormálnym prsteňom. Úplne ma odzbrojil, zostala som v šoku, so slzičkou v oku, nehovoriac, že som na chvíľku stratila reč. A viete, čo bolo najlepšie? Maťko pri žiadaní o ruku sedel a ja som stála. :-) Táto vtipná historka z našich zásnub opäť potvrdila veselé nuansy nášho vzťahu a veľmi radi sa s ňou delíme pri témach tohto typu. To nevymyslíte, to je život!
Unikátny diamantový krásavec a obrúčky na mieru
Obrúčky sme už vyberali spoločne, i keď trošku väčšie slovo som mala ja. V Mikuš Diamonds sme definovali našu túžbu a na základe toho nám pomohli vymyslieť nový model obrúčok. Moja obrúčka je z romantického ružového zlata a v strede cez polkruh je osadených 22 diamantov. Najviac sa podobá obrúčke s názvom Clementine. Môj drahý zvolil tiež ružové zlato, no bez diamantov. Perfektne spolu ladíme a tešíme sa, že nás spája absolútne unikátny kúsok „večných kruhov“.
„Jánošíkova“ nevesta v dokonalých šatách
Nie som typ ženy-nevesty "alá" princezná, ani som netúžila mať šaty ako „tortička“. Ťahalo ma to k niečomu jednoduchému, padavému s výstrihom na chrbte. Toto sa mi dokonale zhmotnilo v svadobnom salóne WEM v Trenčíne. Vŕšok bol akoby háčkovaný s ľahučkou sukňou. Pri „popolnočkách“ bola moja podmienka biela farba a strih (dlhé letné šaty), v ktorých som to mohla poriadne roztočiť na parkete. Čo musím podčiarknuť, môj muž bol tip-top ženích, medzi chlapmi vynikal svojím hnedým oblekom a prepracovanými modrými doplnkami, ktoré sa odrazili aj na ponožkách! Po polnoci sa prezliekol do kroja, v ktorom tancoval takmer až do rána. Nuž, uveril, že je Jánošík.:-)
Kysucká prírodička, lúčne tóny a svadobné zvony
Asi to nikoho neprekvapí, ale hneď po zásnubách som začala v plnom prúde myslieť na svadbu. Vždy som ju chcela zažiť vonku, mimo mesta, kde budeme len my a naša blízka rodina s kamarátmi. A keďže pochádzam z Kysúc, voľba padla na túto krásnu severnú lokalitu nášho malebného Slovenska.
Tak poďme na to od piky. Prípravy na deň „D“ som takmer celé riešila len ja. Som priamo z fachu, takže ma to nesmierne bavilo, dokonca som mala občas pocit, že to už preháňam a snažím sa zo svadby urobiť taký malý event. :-)
Kľúčová bola pre mňa výzdoba – jemná, s lúčnymi kvetmi a všadeprítomnou kráľovnou kvetov, slnečnicou. V prírodných tónoch sme ladili aj pozvánky pre hostí, ktorých sme mali cca 80. Dokonalá príprava je však jedna vec a dokonalé počasie druhá! Svadbu sme mali netradične v piatok a ako naschvál celý týždeň pred našou svadbou pršalo a bola naozaj zima. Typické Kysuce! Vo štvrtok som sa už skutočne začala obávať, najmä pri stavbe stanu, kedy som musela reálne z neho vylievať kýble vody. V takýchto prípadoch skrátka nepomôžu ani dlhoročné skúsenosti, emócie vás prevalcujú. Našťastie sme sa v piatok ráno zobudili do slnečného dňa a v takomto móde to zostalo počas celej svadby.
Hudba, hody a poprávky ako z rozprávky
Ako som už naznačila, celá svadba sa konala vo veľkom exteriérovom stane. Hostinu sme mali v Sudoparku Klokočov, čo je drevená dedinka uprostred lesa. A keď už sme pri dôležitom míľniku – jedle – verte či nie, prvý návrh na naše svadobné menu bol klasický rezeň a slovenský zemiakový šalát (nakoniec sme sa nechali „ukecať“ na bravčovú panenku.) Sladko v ústach sme poňali rôznorodo – mali sme moravské koláčiky priamo od tetušky z Moravy, valašské frgále a dokonca až dva kusy „klasického“ štedráku, na ktorom boli napísané naše mená.
Plné brušká sme vytancovali pri tónoch jedného z top dídžejov v Trenčíne (DJ Škorvo) a medzi prestávkami hrali famózni muzikanti zo Sľuku (kapela Fidlikanti.) Mimochodom, svadobný tanec. Ten sme si ani raz nevyskúšali, no zachránil nás „zásah zhora“ – asi po minúte tanca vypadli elektrické poistky a všetko sa prerušilo. :-) Chtiac-nechtiac sme to takto uhrali!
V sobotu sme mali „poprávky“ v podobe grilovačky, kúpania sa v drevených sudoch a spomínania na perfektnú piatkovú veselicu, ktorá trvala až do skorého rána. Sme šťastní, že sme sa plnohodnotne venovali ľudom, ktorí tam prišli kvôli nám, no nezabúdali sme na to, že to všetko máme prežiť spolu – naplno, odviazať sa a neriešiť, či je v stane málo alebo veľa svetla, prípadne či niekto nezjedol viac či menej koláčov! To všetko bolo cítiť aj z našich prekrásnych svadobných fotiek, na ktorých boli zachytené najmä spontánne emócie, radosť a molekuly lásky.
Pripomenúť si náš najkrajší deň chceme, prirodzene, aj v podobe nezabudnuteľnej svadobnej cesty. Tú však odkladáme na ďalší rok, pretože sme investovali do stavby domčeka. Chceli by sme sa vydať do Ázie, na začiatok skúsime Thajsko, precestovať vnútrozemie a potom si trošku oddýchneme aj na krásnych plážach. Už teraz sa na to tešíme, lebo cítime, že svadba pre nás znamenala posun vpred v našom vzťahu. Je to skutočne niečo pevné, čo nás spája a obaja to berieme vážnejšie, ako keď sme spolu chodili len ruka v ruke. Verím, že to, čo nás ďalej čaká, bude ešte oveľa krajšie. A nielen v exotickom Thajsku. :-)
Ľubica Sekerková, 19. september 2018