Klenotnícky majster Augustín Hôrka: Keď človek chce, dokáže veľmi veľa!

Jeho meno má latinský pôvod a v preklade znamená „majestátny“. Mohol už tento fakt predurčiť vznešenú profesijnú dráhu človeka, ktorý je s Mikuš Diamonds spätý od počiatkov prvého šperku? Túto sudičkovskú záhadu asi nerozlúštime, no o to hlbšie sa ponoríme do zlatých časov nášho špičkového klenotníckeho majstra Augustína Hôrku, ktorého celoživotné skúsenosti posúvajú naše rodinné klenotníctvo do nadpozemských výšin diamantových.

Diamantový prsteň Narrative z bieleho zlata

Predstavujeme vám Prsteň Narrative. Na výrobu sme použili prírodné materiály: biele zlato, diamant.

Pozrieť šperk

Ani nie, pôvodne som chcel byť dentista, takže so zlatom by som asi pracoval (smiech). O povolaní zlatníka som sa dozvedel viac-menej náhodou vďaka náboru, ktorý prebiehal ešte na základnej škole. Navyše som mal spolužiaka, ktorého otec pôsobil v tomto lukratívnom fachu a presvedčil ma, aby som to skúsil. Následne som sa vyučil za zlatníka a celý život som pri tejto krásnej práci zostal. Mal som síce chvíľkové prerušenia, keď som sa na hlavný pracovný pomer venoval diametrálne odlišnej práci, no vždy som sa k tomu remeslu vracal. Šťastím bolo, že som to mohol simultánne vykonávať v jednej firme, a tak som zo zlatníckej zručnosti nikdy úplne nevypadol. Neskôr sa mi skrížili cesty s mladým a ambicióznym mladým inžinierom Ivanom Mikušom (pozn. red. zakladateľ Mikuš Diamonds). Sadli sme si pracovne aj ľudsky. Pritiahol ma jeho prirodzený zápal pre šperky a fakt, že to chcel robiť inak. Okrem toho mi veľmi vyhovoval aj jeho štýl vedenia, on bol obchodník, ja som sa venoval svojmu remeslu. Vytváral mi úžasné podmienky na to, čo ma skutočne bavilo, nikdy ma netlačil do vecí, v ktorých som sa necítil komfortne, no hlavne, vždy platilo jeho slovo. A to platí dodnes!

 

Vo výrobe vás oslovujú titulom „majster“. To znamená, že máte za tie roky zvládnuté všetky kroky od zlatníctva až po klenotnícku kráľovskú disciplínu – fasérstvo?

 

Fasérstvo, teda osádzanie kameňov, je skutočne vyššie zlatníctvo. V minulosti som sa tomu venoval viac, i keď nikdy to nebolo gro mojej práce. To je opak u nášho úžasného a šikovného faséra Pavla Vojteka, ktorý za 20 rokov v Mikuš Diamonds osadil desiatky tisíc  pravých diamantov. Doslova na tom vyrástol a získal tým obrovskú rutinu i zručnosť. Je to ťažký profesionál, ktorý neraz osádza kamene v hodnote osobného auta, pričom necíti strach, ale prirodzený rešpekt a pohodu. Som presvedčený, že patrí medzi najlepších fasérov. Čo sa mi veľmi páči, vzájomne sa o všetkom radíme aj s ostatnými fantastickými ľuďmi z výroby, najmä keď ide o šperky na zákazku. Tie sú veľmi osobné, pretože je potrebné citlivo komunikovať s klientom a rovnako citlivo namiešať všetky potrebné detaily. Vo finále je dotyčný šťastný, že si to navrhol sám. A to ma na tom baví.

Augustín Hôrka (v strede) s jadrom výroby Mikuš Diamonds

Môžeme teda povedať, že práve šperky na mieru sú vašou srdcovkou?

V podstate áno. Mám rád osobný kontakt s našimi zákazníkmi (mnohí z nich sa za tie roky stali našimi priateľmi). A vždy som rád, keď zákazník vie, čo chce. Zároveň však musíme mať na zreteli samotný dizajn šperku, teda, aby bol nielen krásny, ale aj praktický – v zmysle, aby zlato neprebilo kameň, no zároveň, aby kameň nevypadol a podobne. Súčasne však ponúkame 15 kolekcií šperkov, kde si zákazníci môžu taktiež modifikovať už existujúci model. Nevyhovuje uzáver na náušniciach? Farba zlata? Veľkosť či počet kameňov? To všetko vieme prispôsobiť, keďže šperky si vyrábame sami a diamanty nakupujeme bez sprostredkovateľov. Je to obrovská devíza, vďaka ktorej u nás neraz vznikajú i netradičné diela. V tomto duchu sme nedávno riešili zaujímavú, priam anjelskú zákazku, kde si zákazníčka vyžiadala komunikáciu priamo so mnou, priniesla so sebou štyri fotografie šperkov, tie sme skombinovali do jedného originálneho modelu prsteňa, kde každý prvok mal svoj symbolický, doslova sakrálny význam. Presnú predstavu mala dokonca aj o počte karátov v drahom kameni – slovom, všetko to bolo pre ňu zmysluplné a dôležité.
 

Pozorujete v tejto súvislosti, že sa mení aj vkus Slovákov? Ak áno, sú to doslova kvantové skoky?

Z môjho pohľadu určite. Našinci sa dostávajú viac do sveta, majú prehľad o tom, čo je moderné, tak v obliekaní, ako v šperkoch. Pozorujú to na celebritách, ktoré diktujú novodobé trendy. No tieto trendy meníme aj my. Pravidelne sa zúčastňujeme zahraničných výstav, kde sa inšpirujeme a v pravý čas pretavujeme oku lahodiace novinky do našich šperkov. Takže to formovanie vkusu prebieha vzájomne na viacerých úrovniach, a tak je to myslím, správne.


 

Vieme o vás, že máte blízky vzťah k perlovému setu La Luna. Ako sa vo vašej hlave zrodila myšlienka na tento skvost a prečo si myslíte, že patrí dodnes medzi top šperky Mikuš Diamonds?

V podstate išlo o súťažný šperk na tahitskú perlu v rámci jednej výstavy v bratislavskej Inchebe, ktorú organizoval, ak si dobre spomínam, cech zlatníkov. Prihlásili sme tam viacero šperkov, ale práve prsteň La Luna získal ocenenie. Neskôr sme ho ešte oproti pôvodnému návrhu vylepšili, a aby mu nebolo smutno, dotvorili sme k nemu aj rovnomenný prívesok a náušnice. Ide o čisté línie v nápaditom dizajne, ktorý je krásny a nadčasový. To je asi tajomstvo perlovej La Luny.


 

To znamená, že na vašom osobnom drahokamovom piedestáli svieti práve mystická perla?

Perly sú skutočne krásne, no moje najvyššie sympatie si získal slovenský opál. To je drahý kameň, ktorý je na Slovensku málo poznaný, i keď sme sa o ňom čo-to učili na školách. Už ako mladého chalana ma fascinovalo, že opál dokáže hrať všetkými farbami. Ešte fascinujúcejšie je, že máme bane, v ktorých boli vyťažené prvé opály na svete! V súčasnosti je už finančne náročná ťažba zastavená, napriek nemalému úsiliu, ktoré sme vložili do zachovania slovenskej opálovej témy. Tak či onak, za opálom stojí silný a krásny príbeh, ktorý je pre ľudí rovnako podstatný ako šperk samotný. Pozitívne je, že vďaka filmovému festivalu Artfilm (pozn. red. v Trenčianskych Tepliciach sa konal od roku 1993 do roku 2015), sa opál dostal aj do sveta, keďže sme oceňovaných zahraničných hercov obdarovali našimi opálovými šperkmi.


 

Práve prostredníctvom Artfilmu ste sa stretli s mnohými svetovými kapacitami. Za všetkých spomeňme taliansku herečku Chiaru Mastroianni, amerického herca Bena Kingslyeho, exotického Omara Sharifa či talianskeho herca Franca Nera. Koho charizma vás zasiahla najviac?

Úprimne, vždy som mal pred osobnosťami tohto typu veľký rešpekt. Všetci však boli úžasní. Ženám sme zvykli darovať náušnice či náhrdelníky, ktoré boli vysoko personalizované, mužom zas kravatové spony a neskôr manžetové gombíčky dekorované spomínaným opálom. K tomu sme vždy pribalili aj našu kvalitnú publikáciu v anglickom jazyku, ktorá mapovala unikátny slovenský opálový príbeh. No asi najviac mi utkvel v pamäti charizmatický Franco Nero. Bol zážitok rozprávať sa s mužom, ktorého som videl excelovať vo filmoch ako mladý chalan. Na druhej strane ma potešil aj tým, že sa nás neskôr na slávnostnej recepcii pýtal dodatočné otázky, ktoré ho v súvislosti s opálom skutočne zaujali.


 

Ak sa obzrieme späť aj v ďalšej téme, čo sa za tie roky najviac zmenilo? Čo vám prácu citeľne uľahčilo, a naopak, na čo s istou nostalgiou spomínate?

Čokoľvek sa zmenilo, vždy je v tom kumšt a obrovský kus ručnej práce – to by povedala aj moja žena, ktorá je, mimochodom, tiež zlatníčka. Mikuš Diamonds je však modernou firmou, takže prirodzene reagujeme aj na moderné technológie, ktoré sú v našej práci zmysluplné. Napríklad moja dcéra Vierka kreslí 3D vizualizácie šperkov, ktoré pomáhajú zákazníkovi pri dokonalej predstave svojho vysnívaného diela. Aj priamo vo výrobe využívame súčasné výdobytky, vďaka ktorým sa veľa procesov urýchlilo, ale ľudský fortieľ je tam trvalo prítomný, čo sa pretavuje nielen v kráse, ale aj vo funkčnosti našich klenotov.


 

Odskočme si do budúcnosti. Ako si myslíte, že sa bude vyvíjať klenotnícka ríša s nástupom ešte prepracovanejších technológií a čoraz intenzívnejšieho online sveta? Bude ľuďom čoraz menej záležať na vypiplanej ručnej práci alebo práve naopak?

Vnímam to tak, že technológie sú potrebné, no pri takom segmente ako sú šperky netreba zabúdať na fakt, že nejde o čisto technickú sériovú výrobu. A skutočne sa obávam, že dnešní mladí ľudia odchovaní na počítačoch a smartfónoch, budú ťažšie vnímať emocionálnu a dedičnú hodnotu šperku, pretože veria práve viac tej technike. Pamätám si, že bolo obdobie, keď každý chcel na prvé sväté prijímanie a birmovku zlatý krížik, potom prišla doba, keď decká túžili po mobiloch, no dnes je mobil bežný, už nie je vnímaný ako darček, takže verím, že sa to opäť vráti ku šperkom. To je na rodičoch, aby svojim potomkom vštepili poctivé hodnoty. A možno to začnú mladí inak vnímať, keď si založia rodinu. To všetko zmení. Bez ohľadu na to, vždy tu boli, sú a budú ľudia, ktorí to cítia tak, ako si pravé šperky a ich príbehy zaslúžia.


 

Záverom, blížia sa Vianoce. Ak nás čítajú muži, skúsite im poradiť, akými skvostmi pri obdarovaní neurobia nikdy krok vedľa?

Pokiaľ je to úplne nový zákazník, nie je ľahké poradiť, pretože každý má iný vkus či predstavu. V každom prípade by nás mal vedieť nasmerovať v duchu toho, čo jeho drahá aspoň všeobecne preferuje – takto sa to neminie účelu. No veľakrát prídu muži na poslednú chvíľu v zmysle „Ukážte, čo máte“. V takýchto prípadoch skvelú službu spravia briliantové šperky. Inými slovami, pekne prerezaná korunka, jednoduchá šína, dominantný diamant s jednoduchými prvkami (vlnovky, srdiečka), aby mal osadený kameň zospodu žiadúce svetlo. Osobne tiež preferujem túto nestarnúcu klasiku. Nič sa s tým nedá pokaziť, ženy po diamantoch odjakživa túžia a to platí s plnou vážnosťou i hravosťou dodnes. Dôležité je, aby boli obdarované ženy spokojné, pretože keď je žena spokojná, aj muž je šťastný. A vtedy môžu byť aj šťastné a veselé Vianoce (smiech).