Ľubka a Jozef: Vášeň. Láska. Sloboda.

Nesúďte muža podľa jeho „meča“, ale podľa ženy, ktorá stojí po jeho boku. Po Jozefovom boku stojí Ľubka už 11 rokov. Nechajte sa inšpirovať príbehom lásky a čarokrásnou svadbou, ktorá mala všetky atribúty v duchu hesla rozprávková. Konala sa totiž v najkrajšom chráme sveta – v prírode.


Jeden zo svadobných darov, s láskou zhotovená slávobrána.

Dátum svadby: 17. 6. 2017

Miesto obradu a svadby: na lúke v Plášťovciach

Svadobná pieseň: Ed Sheeran „I see fire“

Zásnubný prsteň a obrúčky: Mikuš Diamonds

Svadobné šaty: slovenská návrhárka Jana Luptakova Fashion design

Svadobný oblek ženícha: Ozeta

Účes a make-up: Katarína Zuzulová Make-up artist

Svadobná fotografka: Tina Botková Fotografie

Svadobná cesta: Pešia púť do Santiago de Compostela

... o začiatkoch jednej lásky ...

Rozhodne nečakajte filmové „entrée“. S Jozefom sme sa spoznali na vysokej škole, spoločne sme totiž drali žurnalistické lavice. Prvý rok sme okolo seba iba krúžili, oťukávali sa, akoby sme si nechceli priznať, že „toto môže byť tak skoro skutočne ONO“. Nájsť osudového partnera v 20-ke je krásne, ale v istom zmysle desivé. I keď sme boli mentálne vyspelí, driemali v nás hladné nevybúrené mláďatká. Pokušenie však nečíhalo v iných samčekoch a samičkách, skôr išlo o pokušenie v príležitostiach, možnostiach, ktoré nám svet ponúkal. Kto komu sľúbi, že sa bude vyvíjať rovnakým smerom? Že bude túžiť po rovnakých veciach a zážitkoch? Našťastie sme vždy boli na podobnej vibračnej vlne, od začiatku sme vyznávali rovnaké hodnoty – obrovskú dávku slobody a dôvery.

10 rokov s láskou na cestách sa pretavilo aj do vlastných známok pri svadobných oznámeniach.

... o zásnubách na africkom Zanzibare ...

Za tých 11 rokov sme ako „backpackeri“ precestovali obrovský kus sveta. Jozef má dušu dobrodruha, slobodne cestuje už od svojich 16 rokov, a do tohto sveta „namočil“ postupne aj mňa. Dievčinu z mesta. Na cestách sme čelili mnohých výzvam, pravidelne sme vystupovali zo svojej komfortnej zóny, učili sa prirodzenej trpezlivosti, vzájomnému zdieľaniu – tá škála emócií nás pravidelne spájala a pomáhala nám prežiť skutočnú divočinu v realite. :-).
A v neposlednom rade aj veľké odlúčenie, keď si Jozef k 30-ke splnil svoj dávny sen, dobrovoľnícku stáž v Afrike. Bolo to skutočne inšpiratívne obdobie pre oboch! Tých 7 mesiacov ubehlo akoby človek dlaňou plesol, najmä, keď som na mesiac za ním pricupitala do Malawi, aby sme sa neskôr s celou famíliou a priateľmi (17 kusov) zvítali na Zanzibare. Či mi veríte, alebo nie, zásnuby som nečakala.

Zásnubné sľubné africké okamihy.

Obaja sme veľmi slobodomyseľní, takže téma svadba nebola prioritou v našich debatách. Ako sa to nakoniec zomlelo? Plavili sme sa pri západe slnka, naplnení, šťastní, no unavení z celodenného potápania. Ako na potvoru som bola ulepená, prejedená a začítaná do „romantického“ článku o odstrele medveďov na Slovensku a ... vtedy to na mňa Jozef vystrelil. Detaily si nechám pre seba, ale smaragdovým zásnubným prstienkom sa pochváliť musím. Milujem smaragdy a veci, ktoré majú dušu. Prstienok je vyrobený na zákazku, pre jeho zrod kmitali v klenotníctve Mikuš Diamonds mnohí, keďže to Jozef vybavoval z Afriky! Skláňam sa pred všetkými!

Ku smaragdovému prstienku neskôr pribudli aj smaragdové náušničky na Ľubkinu 30-ku.

... o naturálnej svadbe v prírode ...

Až tu sa začala skutočná „sranda“. Svadbu sme museli zbúchať cca za 4,5 mesiaca po Jozefovom príchode z Afriky. Dôvod nebol praktický (v zmysle potomok na ceste), ale skôr ezoterický. Verím numerológii a skrytému významu čísiel, veď už Pytagoras vyhlasoval, že všetko je zapísané v číslach. Takže aj náš dátum veselice bol numerologicky podkutý. Požehnanie sme dostali práve na jún. No vybrať dátum spolu s priestormi bola najľahšia časť, keďže som si vysnívala svadbu na súkromnej lúke. Za magickým domom Jozefových rodičov.

Aj štvornohí miláčikovia si užili nekonečný chill divej prírody.

V prvom, romantickom momente, mi vôbec nedochádzali prozaické dôvody, uhm, ako to bude s vodou, sanitárnym zriadením, elektrinou či kuchyňou. Žila som iba v naivnej predstave, že 130 duší si slobodne šantí na lúke. Nehovoriac, že som všetko stavila na jednu kartu – počasie! Ale keďže som pekelne tvrdohlavá a mám rada výzvy, s vervou sme sa pustili do najväčšieho spoločného projektu. Bez agentúry, predchádzajúcich skúseností, no o to s väčšou láskou a nadšením.

Zátišie pri toi-toi, romantika ako bič.

Keďže som kreatívec, a po obsahovej i vizuálnej stránke mi to dobre pracuje, nerobilo mi problém veci vymyslieť, zladiť. Milujem farby. Nejako podvedome som si zvolila hlavný motív cyklámenovej a ten sa snažila pretaviť do všetkých oblastí, no zároveň to vyvažovať jemnosťou, lebo stále bolo potrebné pamätať na charakter éterickej udalosti.

Pivonky sú Ľubkina srdcovka. O menovky vo forme vlastného medíku sa postaral Jozef.

V živote však máme obrovské šťastie na ľudí, takže aj pri tejto akcii fičali naši priatelia a známi ako pozemskí anjeli. Plus, na dedine platia zvláštne pravidlá súdržnosti, kde, ako spieval Karol Duchoň: „...si ľudia nezamkýnajú brány.“ A odomkýnajú srdcia. Hlavne pre dobré jedlo. S mojím mužom a špičkovým miestnym kuchárom sme vyskladali doslova lukulské hody, z lokálnych bio-eko surovín. Pri hlavnom menu sme rozmaznávali chuťové bunky pstruhom, grilovaným oštiepok či stejkom. Hostia si sami čapovali pivo a kofolu a divili sa, aká dobrá môže byť dobrá divina!

Obžerstvo pre kráľov.
Hodovalo sa v hlavnom stane za asistencie šikovných hudobníkov s husličkami a saxofónom, zatiaľ čo v tanečnom stane si ujo dídžej pripravoval piesne, ktoré nás mali dostať čoskoro do varu!


Plesať sa musí, na tráve, s bosými nohami a clivými, i rezkými baladami...

... o svadobných outfitoch ...

Celá naša svadba bola v duchu hesla „vášeň, láska, sloboda“ a presne takto sme sa chceli cítiť. Svadobné ošatenie teda muselo byť nielen krásne, ale aj pohodlné. I keď som pôvodne snívala o obtiahnutých sexi šatách s holým chrbtom, osud ma nasmeroval inak. A to ku šikovnej slovenskej návrhárke Janke Ľuptákovej, ktorá mi zlatými ručičkami ušila dokonalý dizajnérsky kúsok na mieru mierovitú. V slovenských vodách sme zostali aj pri Jozefovi, keďže od hlavy po päty reprezentoval filozofiu Ozety. Rada podporujem to naše. Kvalitné. Slovenské.

Farebné kontrasty k letu patria. Aj družičky „cyklámenky“ odrážali tieto nálady.

... o svadobných obrúčkach ...

Pri obrúčkach som mala viac-menej jasno. Keďže v bežnom živote preferujem dosť výrazné šperky a doplnky, pri večných kruhoch som chcela zvoliť niečo jemné, nadčasové a univerzálne. Toto spojenie som pocítila pri obrúčkach Sara s diamantovým „Božím okom“. A potešilo ma, že gravírovanie poskytovali v Mikuš Diamonds v rámci benefitov, rovnako ako doživotnú záruku a bezplatný servis. Až budeme s Jozefom starí, chcem, aby sme si aj cez tieto prstienky spomenuli na týchto pár vzácnych chvíľ.

Svadobné obrúčky Sara z bieleho zlata, v dámskej verzii aj s prírodným diamantom.

... o ľúbeznom programe...

Ak máte svadbu v nekonečných prírodných priestoroch, s programom si až takú hlavu robiť nemusíte. Každý si v podstate nájde to svoje a občas to môže pripomínať festivalovú atmosféru alá Woodstock. Napriek tomu sme si pre našich milovaných pripravili pár programových perličiek, a medzi nimi aj vtipnú tombolu. Každý chce vyhrať. I keď mačku vo vreci.

Súčasť programu boli aj vizionárske priania (viď fľaša), aj podpis hostí (odtlačok prsta) do svadobného stromu lásky.

... o rodine a priateľoch ...

Svadobný zoznam hostí je, bol a vždy bude alfou i omegou. Vzťahy sú pre nás priorita a sme poctení, že tam boli tí, ktorých sme tam skutočne túžili mať. Koniec koncov, doteraz s humorom tvrdíme, že jeden z dôvodov našej svadby bolo urobiť nezabudnuteľnú párty pre našich najbližších. Niektorí prileteli k nám až z ďalekej Indie, Anglicka či Talianska. Dám vám radu. Ak môžete, pozvite si Taliana na svadbu. Ak nemôžete, "prenajmite si ho". Zábava zaručená!

Všetky cesty vedú k rodine, priateľom a chutne šťavnatej "nahej" svadobnej torte...

Keďže sme celú svadbu poňali tak trochu inak, aj rituál odčepčenia mal novodobé prvky. Na jednej strane sme chceli zachovať tradície, lebo vďaka nim vieme, kam patríme, no zároveň sme túžili po osobnejšom charaktere v spätosti s prírodou. Vytvorili sme krásny kruh z našich 130 hostí, v atmosferickom svetle sviečok, kde predurčení priatelia čítali dojímavé sonety napísané velikánmi našich dejín.

Do stredu sadu zasadím zvlášť smaragdy,

aby som vedel, kam chodíš,

ty budeš kresliť klasnatý plášť

                                             perom namočeným do zázračnej vody.

Púť „camino“ vám nedá to, čo chcete, ale to, čo potrebujete!

... rok po svadbe ...

Úprimne, som rada, že je svadbovanie za nami. Bolo to krásne, no nesmierne náročné obdobie. Týmto by som chcela odkázať všetkým nastávajúcim, nech si uprostred šialených predsvadobných búrok a stresu uvedomia, že najdôležitejšie je si to užiť. Neriešiť 50 odtieňov šedej na servítkach. Ľudia si aj tak najviac budú pamätať emócie, a tie sa vyrobiť nedajú. A keď už sme pri tých emóciách. K (zajtrajšiemu) prvému výročiu svadby som dala Jozefovi vyrobiť smaragdovú náušničku na mieru. V Mikuš Diamonds. Týmto osudovým piercingom sa krásne prepojilo naše smaragdové súznenie. Verím, že je to iba začiatok dlhej spoločnej cesty...