M. Mikuš: Technologické vybavenie a odbornosť klenotníka sú alfou i omegou

Dovoľte nám v úvode ozrejmiť niekoľko pojmov, ktoré sú často mylne vnímané v očiach širokej verejnosti. Ako vysvetľuje Martin Mikuš, syntetické diamanty bývajú často označované ako falošné. Zamieňanie týchto pojmov však nie je správne. Syntetický diamant nie je falošný, je to skutočný diamant vyrobený v laboratóriu, no v realite stojí zlomok ceny v porovnaní s prírodným diamantom. 

„Ako drahé by som tieto kamene neoznačoval. Ich hodnota v podstate zodpovedá nákladom na ich produkciu, ktorá bude s rozvojom technológii čoraz nižšia. Zároveň by som však rád dodal, že neodsudzujem syntetické kamene, aj tie sú pekné, len treba vždy presne určiť, že toto sú oni, a toto zasa prírodné. Dôležitosť a význam celej tejto problematiky spočíva totiž v tom, že keby neboli prírodné kamene vzácne, tak ich nikto nechce. Na svete je množstvo pekných, ligotavých vecí, no nezaplatíte za ne veľa peňazí, pretože sú v podstate bezcenné. A to je rozdiel medzi drahým kameňom a všetkým ostatným, že sú zriedkavé a vzácne, a čo je vzácne, to je unikátne. A my kontrolujeme a verifikujeme túto vzácnosť,“ vysvetľuje M. Mikuš. 


Fakt, že sa nedajú syntetické kamene nahradiť prírodnými, respektíve postaviť ich na ten istý piedestál, reflektuje aj zaujímavý príklad. V roku 1907 bol vyrobený prvý syntetický korund – rubín. Na pohľad fakt dokonalý, mimochodom, ak by bol prírodného pôvodu, tak je to klenotnícka lahôdka. No rubín v tejto syntetickej kvalite dnes stojí maximálne dva doláre. Kto ho kúpi za viac? Nikto. Prečo? Lebo tam nie je atribút vzácnosti. 

„A s diamantmi je to presne to isté. Akokoľvek bude chcieť ktokoľvek robiť fantastický marketing syntetickým diamantom, fungovať to bude iba do momentu, keď si ľudia uvedomia, ako to skutočne je. A keďže je toho stále viac a vývoj je nezvratný, rubín je autentický príklad toho, ako to vo finále dopadne. Natíska sa teda otázka, kto to bude akceptovať, keď to všetci budeme mať?“ zamýšľa sa Martin Mikuš.

 

Falošné diamanty s falošným zámerom

A čo majú „na rováši“ falošné diamanty? Tie vznikajú úmyselnou zámenou syntetických diamantov za prírodné, pričom sa cielene zatajuje ich laboratórny pôvod, najčastejšie za účelom navýšenia zisku. Možno si mnohí z vás spomenú na kauzu posolených diamantov, ktorá koncom roku 2017 postavila do pozornosti nielen klenotnícku ríšu, ale i slovenské médiá. Istý pán kúpil diamantový prsteň, v ktorom sa po komplexnej analýze zistilo, že z celkového počtu 18 diamantov bolo až 12 syntetických! Tento rafinovaný podvod odhalil práve Martin Mikuš, a to nielen vďaka špičkovému technologickému vybaveniu, ktorým laboratórium Slovenského gemologického inštitútu disponuje, ale hlavne vďaka vlastnému výskumu v tejto oblasti, ktorý rozvíjajú spolu so sestrou Ivetou Zimkovou Mikušovou.


 

Klenotnícka triáda: dodávateľ-klenotník-zákazník

Ako vidíme, už aj na Slovensku sa dejú praktiky, ktoré je možné zachytiť len pomocou spektrálnych analýz v gemologickom laboratóriu. Logicky teda tieto praktiky predstavujú obrovské riziko pre klenotnícky trh, obzvlášť v súčasnosti, keď sa metódy ich aplikácie stávajú čoraz dostupnejšími. Ako teda predchádzať prípadným podvodom? Je rozumné apelovať na prevenciu v podobe nákupu diamantov výlučne certifikovanými renomovanými laboratóriami a v prípade malých diamantov osloviť dodávateľov s dlhodobo dobrým renomé. Ako však demonštruje aj naša vlastná skúsenosť, ani to niekedy nestačí.


 

„V Indii sa brúsi 98 percent všetkých diamantov, aj syntetických, aj prírodných. Niekedy sa to mieša úmyselne, inokedy zlyhá ľudský faktor, kde sa jednoducho pri takom obrovskom množstve ,chybička‘ vyskytne. Táto ,chybička‘ však môže stáť klenotníka celú jeho povesť. Vždy sa prstom ukáže na toho, u koho sa to zachytí. Keď to klient nájde u klenotníka, nikoho nezaujíma, že on o tom nevedel a spoliehal sa na dodávateľa. To je realita. Každý si zodpovedá za svoj vlastný výstup. My sa tiež, prirodzene, spoliehame na svojich dodávateľov, no to neznamená, že si ich netestujeme. Už sme zachytili syntetický diamant, ktorý boli deklarovaný ako prírodný. Zo strany dodávateľa nešlo o zámer, ale o nevedomosť,“ prezrádza Martin Mikuš. 

Zodpovedať za svoj vlastný výstup v Mikuš Diamonds znamená, že každý jeden kus, aj toho najmenšieho kameňa, podlieha pred putovaním do výroby prísnej kontrole, čo zaberá pomerne veľa času. A čas sú peniaze, no v tomto prípade je čas hlavne dôvera. 


 

Prístrojový park Mikuš Diamonds

Úprimne, nie každý má kapacitu na to, aby si kúpil laboratórne vybavenie povedzme za 50 000 eur, ktoré bude „skrínovať“ každý jeden kameň. Buď to bude lacnejšie zariadenie a bude to trvať dlho, alebo bude rýchle a drahé. V každom prípade to nie je lacná záležitosť. Prístrojový park Mikušovcov tiež nevznikol zo dňa na deň. Budovali ho postupne. Vedome. Krok za krokom, prispôsobujúc sa potrebám trhu. 

Slovami M. Mikuša: „Každý jeden spektroskop, mikroskop, ktorý sme si zaobstarali, má svoje jasné miesto, význam a potenciál. Nedá sa teda povedať, že máme jeden stroj a sme ,za vodou‘. Napríklad prístroj  AMS od spoločnosti De Beers je fantastický v tom, že tam môžem vysypať aj 1000 kameňov a za pár sekúnd mi identifikuje tie správne. Lenže to sa dá aplikovať iba do určitej veľkosti drahých kameňov. Tie väčšie musím dať skontrolovať cez iný pristroj, čo je pomalšia metóda. No aby to nebolo také jednoduché, ak mi aj niečo podozrivo zasvieti, neznamená to, že je to automaticky syntetický kameň. Môže to byť aj veľmi zriedkavý prírodný kameň, takže tam vstupuje veľa faktorov a podfaktorov.“


Ako nám ďalej Martin Mikuš ukazuje, ramanov spektroskop zas perfektne rozlišuje materiál, v zmysle toto je korund, beryl, to diamant, ale nič nepovie o tom, či je prírodný alebo syntetický. Špeciálnou kategóriou sú i farebné kamene, kde sa musia zohľadňovať zas iné princípy spojené, prirodzene, s príslušným vzdelaním. To nás chtiac-nechtiac vedie k hlavnej podstate, ktorá spočíva v odbornom renomé klenotníka a schopnosti vedieť posúdiť možnosti daného stroja. V praxi to veľakrát znamená, že firmy nakúpia drahé stroje, od ktorých očakávajú jednoznačné vyhodnotenie v zmysle ÁNO/NIE, a pritom podcenia odbornú podkutosť človeka, ktorý daný prístroj obsluhuje. Pri následnom testovaní kameňov takýmto laikom môže poľahky dôjsť k nesprávnemu vyhodnoteniu založenému na subjektívnom posúdení. V realite potom len smutno konštatujeme, že zlyhal ľudský faktor.


 

Ako bude znieť hudba budúcnosti?

V klenotníckej sfére sa mnohí ohrádzajú tým, že nemajú financie na to, aby si zaobstarali potrebný prístrojový park, pretože by to bolo pre ich biznis priam likvidačné. Na to apeluje Martin Mikuš myšlienkou, že nepochybuje o najlepších možných úmysloch klenotníkov, no je potrebné si uvedomiť, že stojíme pred obrovským problémom. Už sa nedá tváriť, že „to“ neexistuje. A ak chce klenotník robiť svoj biznis skutočne poctivo, musí si sám pred sebou zodpovedať, či má možnosti to riešiť. 

„Pre nikoho to nie je ľahké. Východiskovú pozíciu však máme všetci rovnakú. Je to otázka prístupu. Ak vám na konci roka zostane napríklad 20 000 eur, kúpite si auto alebo to investujete späť do svojej firmy? Naše laboratórium vnímame ako nevyhnutnosť, aby sme vedeli zabezpečiť ,know-how‘ firmy. Nestačí teda iba milovať šperky, ale treba vedieť garantovať aj pocit výnimočnosti, ktorý sa s nimi spája. Tento pocit je priamo previazaný s unikátnosťou práve prírodných drahokamov. A toto celé stojí na kľúčovom pilieri – dôvere. Zákazník si kupuje niečo (za nemalé peniaze) čomu nerozumie a dôveruje, že deklarované veci sú pravdivé. A to nie je otázka peňazí, ale postoja a princípu, na ktorom už 20 rokov budujeme aj naše rodinné klenotníctvo,“ dodáva Martin Mikuš.