Nothing Lasts Forever - recenzia filmu našimi očami

Vo februári tohto roku mal v Spojenom Kráľovstve premiéru pozoruhodný film zo sveta drahokamov, s názvom Nothing Lasts Forever, ktorý zjavne zámerne paroduje povestný reklamný slogan najväčšej diamantovej spoločnosti na svete A Diamond Is Forever. Vo filme priamo účinkuje viacero osobností diamantového priemyslu, ako napr. bývalý šéf spomínaného ťažiarskeho koncernu De Beers, Stephen Lussier, šéf magazínu Rapaport, ktorý už od roku 1978 pravidelne publikuje ceny diamantov, Martin Rapaport, či gemológ Dušan Simič. Film pútavo, no zároveň pomerne kontroverzným spôsobom, približuje problematiku prírodných a syntetických diamantov. Tým, že je dostupný prostredníctvom kanálu Netflix, ho už mali možnosť vidieť aj mnohí z vás, našich klientov či priateľov (ak ste ho ešte nevideli, určite vám ho dávame do pozornosti). O jeho popularite svedčí aj to, že sa na nás v poslednom období veľmi často obraciate s mnohými zaujímavými otázkami, ktoré tento film vyvoláva. Aby sme vašej zvedavosti učinili za dosť, rozhodli sme sa niektoré z Vašich zaujímavých otázok zodpovedať.

Prečo stále ťažiť prírodné diamanty, keď sa dajú vyrobiť lacnejšie a krajšie syntetické diamanty?

Odpoveď je prekvapivo jednoduchá. Hlavným dôvodom je odveká túžba človeka vlastniť niečo magické, výnimočné, vzácne a krásne zároveň. Sú to práve ľudské emócie, ktoré predstavujú základný pilier existencie drahých kameňov a ich obrovskej hodnoty.

Na našej planéte v súčasnosti rozlišujeme niekoľko tisíc minerálov, no len približne stovku z nich radíme medzi drahé kamene (alebo drahokamy). Drahé kamene sú teda zväčša minerály, čiže nerasty vznikajúce v prírode, vo veľkých hĺbkach pod zemským povrchom, za pôsobenia extrémne vysokej teploty a tlaku, ako napríklad diamant, rubín alebo zafír.

Prírodné drahé kamene (ne)nahradia syntetické

Kľúčovým dôvodom, prečo niektoré kamene, na rozdiel od iných, radíme medzi drahé, je súčasné naplnenie troch kritérií. Každý drahý kameň musí byť krásny, vzácny a trvácny. Žiaden syntetický kameň nemožno zaradiť do tejto privilegovanej skupiny drahokamov. Ani podľa pravidiel svetovej klenotníckej konfederácie (CIBJO) nemôže byť za drahokam považovaný materiál vyrobený človekom, pretože nespĺňa jeden z troch základných atribútov drahých kameňov, a tým je vzácnosť – syntetické kamene sú totiž vyrobiteľné prakticky v neobmedzenom množstve. Zároveň platí, že ich hodnota od momentu vynájdenia spôsobu ich výroby vždy postupne klesá a veľmi pravdepodobne sa s postupom času priblíži k sume nákladov spojených s ich výrobou, ktoré budú s rozvojom technológií klesať tiež. Tento fakt už niekoľkokrát potvrdila aj samotná história a nedokáže ho zastrieť ani dokonale prepracovaný marketing. Výborným príkladom, ktorý toto celé ilustruje, je príbeh syntetického rubínu. Málokto vie, že prvý syntetický rubín klenotníckej kvality uzrel svetlo sveta už v roku 1902, kedy bol podobne ako prvé syntetické diamanty ďaleko drahší, než porovnateľný prírodný kameň. No dnes, po viac ako 120 rokoch, sa hodnota všetkých syntetických rubínov približuje nule, dokonca ani tie najkvalitnejšie kamene používané pri výrobe lacnejších šperkov dnes nemajú hodnotu vyššiu ako niekoľko desiatok eur.

Emócie vo svete šperkov

Ak vám v hlave skrsla myšlienka, že ak obrovská hodnota vzácnych drahokamov je len dôsledkom ľudských túžob a emócií, tak predsa nemôže stáť na žiadnych pevných základoch, môžeme vás však uistiť, že opak je pravdou. Sú to práve ľudské emócie, ktoré, na rozdiel od mnohých komodít, ktorých hodnota je často naviazaná na stav poznania či technického rozvoja v danom období, sú veľmi stabilným pilierom, ktorý našu spoločnosť sprevádza nepretržite už niekoľko tisícročí. I keď sa na prvý pohľad môže zdať, že z praktického hľadiska drahé kamene nemajú v živote človeka veľké využitie a ich primárnym zmyslom je prinášať radosť a potešenie, plnia drahé kamene aj dôležitú úlohu uchovávateľa hodnôt, a to nielen majetkových, ale aj tých emocionálnych. Ako súčasť dedičných klenotov sú tak často nielen nositeľom kapitálu, ale najmä jedinečných spomienok na ľudí, príbehy a udalosti, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť dedičstva našich predkov.

Vo filme sa uvádza, že „Syntetické diamanty budú vyrábané, kým ponuka neprevýši dopyt“. Stane sa to?

Pomer dopytu a ponuky sa v praxi vždy odzrkadľuje na vývoji cien. Cena syntetických diamantov (klenotníckej kvality) v posledných rokoch sústavne klesá. Táto skutočnosť je asi najlepšou odpoveďou na položenú otázku. To zároveň vyvoláva otázku ďalšiu, a to, či sa už náhodou nenachádzame za týmto bodom.

Je možné rozlíšiť syntetický diamant od diamantu prírodného? A ako sa to dá? Vo filme sa uvádza, že „na detekciu musíš mať špeciálne vybavenie.“ Aké vybavenie je na to potrebné?

Chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti syntetických a prírodných diamantov sú veľmi podobné. Rozdiel medzi prírodnými a syntetickými diamantmi však existuje a sú navzájom rozlíšiteľné. Sú to práve tie najmenšie rozdiely v ich chemickej štruktúre a fyzikálnych vlastnostiach, ktoré vytvárajú základ pre ich vzájomné rozlíšenie. Na základe poznatkov súčasnej vedy vieme, že prvé diamanty v prírodných podmienkach vznikali v období približne pred 3300 miliónmi rokov, v úvodných etapách vzniku našej planéty, v hĺbkach okolo 120 až 200 kilometrov pod zemským povrchom, v zónach s teplotou v rozmedzí od 1200 do 1500 °C a tlakom v rozmedzí od 4,5 do 6 MPa. Vznikali pod zemským povrchom v oblastiach aktívnych vulkánov. Dôležitým aspektom tohto procesu bolo, že prírodné diamanty boli vystavené týmto podmienkam po veľmi dlhú dobu. Na základe súčasného poznania predpokladáme, že sa jednalo o obdobie niekoľkých miliónov rokov. A práve v dôsledku tohto dlhodobého a veľmi pomalého procesu došlo pri vzniku prírodných diamantov k špecifickému usporiadaniu atómov chemických prvkov, ktoré diamanty tvoria. Napriek všeobecnej predstave, že diamant je čistý uhlík, tomu tak v skutočnosti nie je. V stopových množstvách totiž diamant často obsahuje aj atómy dusíka, niekedy dokonca bóru či vodíka. Práve tieto chemické prvky v zložení diamantu, a predovšetkým ich špecifické usporiadanie v jeho štruktúre, bývajú často kľúčom k rozlíšeniu prírodných diamantov od syntetických.

Identifikácia prírodných a syntetických diamantov

V procese identifikácie pôvodu diamantu sa využíva viacero metód, resp. ich vzájomná kombinácia. Medzi takéto metódy patria UV absorpčná spektrometria, prostredníctvom ktorej sa vyhľadávajú tzv. peaky v spektre skúmaného diamantu, ktoré sú charakteristické pre vybrané defekty spôsobené prítomnosťou atómov dusíka v kryštálovej štruktúre diamantu, na základe prítomnosti ktorých dokážeme pozitívne identifikovať jeho prírodný pôvod. Ďalšou metódou je vyhodnotenie fluorescencie a fosforescencie skúmaného diamantu pri špecifickej vlnovej dĺžke ultrafialového žiarenia, ktoré sú vo svojej kombinácii taktiež charakteristickými znakmi prírodných diamantov. Ďalšou využívanou metódou je tiež Ramanova spektrometria. Žiaľ, v súčasnosti neexistuje žiadna metóda za využitia len základného gemologického vybavenia (ako napr. mikroskopu), prostredníctvom ktorej by bolo možné vykonať spoľahlivé odlíšenie syntetického diamantu od diamantu prírodného. Všetky vyššie uvedené metódy vyžadujú profesionálne technické vybavenie a tiež príslušné vedomosti z danej oblasti.

Technické vybavenie pre identifikáciu diamantov

Vo filme boli viackrát spomínané akési „čierne skrinky“, ktoré dokážu zjednodušiť tento proces. Pravda je však taká, že pomocou týchto zariadení, ktorých spoľahlivosť je často nedostatočná (čo bolo overené pomocou viacerých nezávislých testov, kedy boli nimi analyzované vopred identifikované prírodné a syntetické diamanty), sa vykonáva len tzv. screening na potenciálne syntetické diamanty, a aj to len v prípade diamantov konkrétnych vybraných farieb. Zjednodušene povedané, ak do takéhoto stroja vložíte 10 diamantov, ktoré však musia spĺňať presné kritériá kladené na ich špecifickú farbu (inak tieto prístroje nebudú fungovať) odpoveďou bude, že 7 z 10 kameňov sú prírodné diamanty (s akou mierou istoty, je ťažké povedať!) a pri troch kameňoch vám „čierna skrinka“ povie, že ich určiť nedokáže. Praktické využitie týchto prístrojov je však často kontraproduktívne. Existuje totiž obrovské množstvo prípadov, kedy tieto prístroje potvrdili prírodný pôvod u diamantu, ktorý bol v skutočnosti vyrobený človekom.

Jedna z hlavných postáv filmu, návrhárka šperkov, Aja Raden, tvrdí, že „ľuďom bolo povedané, aby diamanty chceli“...

Bolo by úplným nezmyslom popierať, že existuje marketing zameraný na predaj diamantových šperkov. A rovnako nemožno poprieť, že absolútny prím v tejto oblasti často hrajú práve najväčšie ťažobné spoločnosti, ktoré spomína Aja Raden. Toto tvrdenie je však vo filme čiastočne vytrhnuté z kontextu. De Beers totiž diamanty neobjavili. Tie tu boli už mnoho storočí pred nimi a rovnako už mnoho storočí predtým, než táto spoločnosť vznikla, stelesňovali symbol bohatstva a moci. Nepochybne ste mnohí počuli napríklad o diamante Koh-i-Noor. Tento známy diamant bol nájdený už v 13. storočí v Indii a po stáročia putoval ako symbol moci rukami mnohých feudálov v južnej Ázii. A takýchto diamantov (a ich príbehov), ktoré ďaleko predchádzajú modernú históriu diamantového priemyslu, je naozaj nespočetné množstvo.

Ako mám rozumieť vyjadreniu Martina Rapaporta: „Nepredávame diamanty. Predávame myšlienku o diamantoch.“

Martin Rapaport mal zrejme na mysli to, čo sme uviedli už v odpovedi na prvú položenú otázku, teda, že hlavným dôvodom prestížneho statusu diamantov a iných drahokamov je predovšetkým odveká túžba človeka vlastniť niečo magické, výnimočné, vzácne a krásne zároveň. V prípade diamantov sa teda jedná o niečo, čo je okrem fyzickej existencie bezprostredne späté aj s ľudskými myšlienkami. Martin Rapaport je však pomerne kontroverznou postavou diamantového priemyslu. Už 45 rokov vydáva tzv. Rapaport Report, ktorý má reportovať aktuálne ceny diamantov. Realita je však taká, že tento report má od skutočných cien často veľmi ďaleko, v rôznych prípadoch dokonca opačným smerom. Podľa nášho názoru stojí prinajmenšom za úvahu, prečo spoločnosť pána Rapaporta za viac ako 40 rokov existencie Rapaport Reportu nikdy nezverejnila, na základe čoho sú stanovené ceny, ktoré sa v reporte uvádzajú. Pre úplnosť informácií je potrebné uviesť, čo nie je žiadnym tajomstvom, že medzi obchodníkmi s diamantmi často zaznieva kritika, ktorá hovorí, že cieľom Rapaportu nie je ceny diamantov reportovať, ale naopak ich ovplyvňovať.

Vo filme bola vyjadrená myšlienka, že kultivované perly sú ako kultivované (syntetické) diamanty? Ako vnímať tento obraz?

V dvoch rovinách. V prvom rade, kultivované perly sú vytvorené živočíchom, presne tým istým, ktorý je tvorcom čisto prírodných perál. Kultivované perly teda nevyrobil človek. Áno, človek dal podnet na ich vznik vložením jadra do perlorodky, ale tento proces z hľadiska podielu človeka na vzniku kultivovanej perly vs. syntetického diamantu nemožno porovnávať. Syntetický diamant je čisto ľudský produkt. Kultivovaná perla je organický produkt prírody, ktorého vznik v prvom kroku človek podnietil, no ďalej už vznikal sám, rovnakou cestou ako v prípade perál čisto prírodných. Druhou rovinou je otázka ich hodnoty. Kultivované perly, vzhľadom na pomerne náročný a nákladný proces ich vzniku, kde od človeka priamo nezávislé prírodné faktory (ako napr. znečistenie vôd, morské prúdenie a pod.) majú na výsledok celého procesu kultivácie najväčší vplyv, si už dlhodobo udržiavajú svoju cenu. Tá je síce logicky nižšia, než cena perál čisto prírodných, no v posledných rokoch, aj kvôli už spomínaným faktorom, pomerne výrazne vzrástla. Ak by sme mali zadefinovať základný rozdiel medzi kultivovanými perlami a syntetickými diamantmi, tak je to predovšetkým skutočnosť, že kultivované perly sú, vzhľadom na vyššie uvedené, nositeľmi dôležitého atribútu – ktorý syntetickým diamantom úplne chýba – a tým je ich vzácnosť. Marketingovo teda môže na prvý pohľad prirovnanie syntetických diamantov ku kultivovaným perlám vyznieť fajn, ale sú to dve úplne odlišné veci, ktoré v skutočnosti nemajú veľa spoločného.

Dajú sa syntetické diamanty kúpiť na Slovensku?

Syntetické diamanty sa dajú bez problémov kúpiť aj u nás z viacerých zdrojov. Do pozornosti by sme dali ponuku najväčšej ťažobnej spoločnosti prírodných diamantov na svete, De Beers, ktorá pod značkou Lightbox ponúka syntetické diamanty za fixné a transparentné ceny. De Beers sa v tomto smere rozhodli otvorene predávať nimi vyrobené syntetické diamanty ako klasický produkt, nie investíciu, čím chcú poukázať na to, že syntetické diamanty nemajú s tými prírodnými (okrem chemického zloženia a niektorých fyzikálnych vlastností) veľa spoločné.

Predaj syntetických diamantov je legálny

Oficiálny a transparentný predaj syntetických diamantov je korektná vec, ktorá nepredstavuje pre trh s prírodnými diamantmi žiaden problém. Syntetické diamanty však bývajú veľmi často falošne vydávané za prírodné, pričom sa zámerne zatajuje ich laboratórny pôvod za účelom nekalého navýšenia ich hodnoty. Tieto praktiky, využívajúc vysokú náročnosť ich odlíšenia, sú dnes žiaľ natoľko rozšírené, že mnohé gemologické laboratóriá vo svete doslova bijú na poplach. Aj na Slovensku už boli veľakrát zachytené prípady zatajeného miešania prírodných a syntetických diamantov podobne, ako je to na viacerých miestach opisované aj v samotnom filme. Pri kúpe drahokamu je preto veľmi dôležitý najmä dôveryhodný zdroj.

Má syntetický diamant certifikát?

Syntetický diamant môže mať certifikát. V takomto certifikáte musí byť presne uvedené, že sa jedná o produkt vyrobený človekom. Niektoré gemologické laboratóriá takéto certifikáty vydávajú, niektoré sa zase rozhodli syntetické diamanty vôbec necertifikovať. Treba však poznamenať, že v praxi sú v drvivej väčšine prípadov syntetické diamanty predávané bez certifikátu vystaveného gemologickým laboratóriom.

Aplikácie na detekciu diamantov: Rock Identifier Stone ID... Ako fungujú? Vedia odhaliť syntetické diamanty? 

Tieto aplikácie slúžia skôr na zábavu než na reálne určovanie kameňov. Určenie robia zväčša na základe nasnímanej farby kameňa jej porovnaním s uloženou databázou. Takýto postup však v dobe súčasných nástrah nemá žiadnu relevanciu. Zároveň, existuje veľké množstvo rôznych drahokamov, ktoré sa možným rozsahom farebnosti navzájom značne prelínajú.

A dôležitá otázka, ktorú ste nám položili niekoľkokrát. Ako mám veriť, že si v klenotníctve kúpim šperky s pravými diamantmi? Vo filme bola táto možnosť podsunutá, že nemôžeme nikomu a ničomu veriť.

Spomínaný výrok, že nemožno veriť nikomu a ničomu, vyjadruje v kontexte záverečnej pasáže filmu, ktorá akoby necháva „visieť vo vzduchu“ otázku, či sa syntetické diamanty od prírodných dajú skutočne spoľahlivo odlíšiť, skôr zámer tvorcov filmu zneistiť širokú verejnosť, než skutočné vnútorné presvedčenie autorky výroku samotného. Zastávame však názor, že faktom, ktoré sú exaktne preukázateľné a verifikovateľné pomocou dostupných vedeckých metód, veriť možno. Je prirodzené, že mnohí (nielen) výrobcovia syntetických diamantov sa už po desaťročia snažia nájsť spôsob, ako vyrobiť taký diamant, ktorý sa od prírodného nebude dať odlíšiť. Rešpektujúc však fyzikálne zákony vo vzťahu k vzniku špecifickej chemickej štruktúry prírodných diamantov, ktorá je výsledkom procesu trvajúceho niekoľko miliónov rokov, nepozná súčasná veda žiaden spôsob, akým by tento proces bolo možné nahradiť. V tejto súvislosti treba poznamenať, že zrejme nikto doposiaľ neinvestoval do vývoja a výskumu syntetických diamantov také množstvo prostriedkov, ako spoločnosť De Beers, teda najväčší ťažobný gigant v diamantovom odvetví. Je prirodzené, že táto spoločnosť, pre ktorú prírodné diamanty predstavujú obrovský zdroj príjmov, v spolupráci s poprednými gemologickými laboratóriami a univerzitami po celom svete, intenzívne pracuje na odhaľovaní akýchkoľvek možností syntézy diamantov a chce byť vždy o krok vpred pred všetkými, ktorí tieto diamanty vyrábajú za účelom ich falošného uvedenia na trh, ako diamanty prírodné. Pokiaľ teda rešpektujeme vedecky preukázaný fakt, že prírodné diamanty sú od syntetických diamantov odlíšiteľné, prirodzene nemôžeme súhlasiť s výrokom, že veriť nemožno nikomu a ničomu. Ani dôvera však nemôže byť slepá a musí byť postavená na pevných základoch.

V prípade drahokamov sú to nepochybne odbornosť a špičkové vybavenie, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou profesionálneho renomé. Aj dobromyseľný klenotník, ktorý si sám nedokáže overiť pravosť drahokamov, sa totiž dnes môže veľmi ľahko stať obeťou podvodu, ktorý nevedomky posunie ďalej, svojmu klientovi. Všetky tieto skutočnosti si v Mikuš Diamonds veľmi dobre uvedomujeme, a preto už dve desaťročia prechádza každý jeden drahokam osadený v našich šperkoch podrobnou analýzou v našom vlastnom gemologickom laboratóriu, vybavenom najmodernejšími technológiami, ako sú Ramanov spektrometer, UV absorpčný spektrometer, Optický absorpčný spektrometer, Detektor priepustnosti UV-C žiarenia, fotoanalyzátor fluorescencie a fosforescencie a množstvo ďalších špičkových zariadení. Neoddeliteľnú súčasť tímu Mikuš Diamonds zároveň tvoria traja znalci z odvetvia Drahé kamene, zapísaní v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.