BLOG
Poznáte najzáhadnejšie diamanty sveta?
Diamant HOPE – Modrý skvost so zlou povesťou
Z indickej bane Kollur ho priviezol v roku 1642 francúzsky cestovateľ a obchodník Jean Baptiste Tavernier. O 26 rokov neskôr ho za 147 kg zlata a šľachtický titul predal kráľovi Ľudovítovi XIV. („Kráľa Slnko“ však postihla gangréna a jeho potomkovia zomreli v mladom veku). Sám Tavernier sa dostal do zapeklitej situácie – keďže chcel zaplatiť obrovské dlhy svojho rozšafného syna, vydal sa opäť na miesto činu – do Indie. Tam však prišiel o život skutočne epickým spôsobom – roztrhala ho svorka divých psov.
Vráťme sa ešte ku kráľovi, ktorý nazval tento nezvyčajný drahokam „Modrým diamantom francúzskej koruny“ (Le bleu de France). Nasledujúcich 118 rokov bol totiž uchovávaný vo francúzskych korunovačných klenotoch. V roku 1792 došlo počas francúzskej revolúcie k jeho odcudzeniu.
No keďže diamanty sú nepremožiteľné, po rokoch sa modrý zázrak Hope opäť zjavil na šperkárskej scéne, konkrétne v holandskej firme Wilhelm Fals, kde bol objednaný jeho prebrus. Falsov syn však drahokam ukradol a otec vinou podlomeného zdravia, psychického vyčerpania a smútku zomrel. Syn si zrejme uvedomil, čo urobil a spáchal samovraždu.
V roku 1830 získal diamant veľmi bohatý holandský bankár Henry Hope. Od tej doby nesie drahokam jeho meno. (Paradoxne, v preklade znamená „nádej“.) Aj tu sa začína generačná dráma. Jeden z Henryho potomkov, lord Francis Hope, sa ocitol takmer na mizine. Jeho žena pričítala vinu za finančné ťažkosti a rozpad manželstva práve diamantu.
Akoby to nestačilo, nasledujúci dvaja jeho majitelia boli zavraždení. Turecký sultán, ktorý drahokam v roku 1908 kúpil za 400 000 dolárov, onedlho prebodol svoju ženu a nakoniec ho zvrhli z krvavého trónu.
A pokračujeme ďalej. Celú rodinu mediálneho magnáta Edwarda McLeana od roku 1911, keď tento skázonosný diamant získal, prenasledovali pohromy. Konkrétne Edwarda, psychické zrútenie a duševná choroba. Nový francúzsky kupec, Jaques Colot, tiež zošalel a ukončil svoj život.
Hovorí sa, že jediný spôsob, ako sa oslobodiť z moci predmetov prinášajúcich nešťastie, je jeho nezištné darovanie. Niečo na tom asi bude. Posúďte sami. Jediná osoba, ktorú žiadne „prekliatie“ nepostihlo, bol excentrický americký klenotník Harry Winston. Ten diamant kúpil od nešťastnej McLeanovej rodiny a v roku 1958 ho venoval Smithsonovmu inštitútu vo Washingtone D.C. Traduje sa, že ho vtedy poslal poštou v obyčajnom baliacom papieri.
Dodnes je tu diamant Hope, osadený do šperku, vystavený ako mineralogický zázrak. Jeho cena sa vraj presne vyčísliť nedá.
Diamant KOH-I-NOOR – „Hora svetla“
Legendy hovoria, že sa tento nevšedne krásny bezfarebný diamant prvýkrát objavil pred 2000 rokmi, ďalšie ho datujú do roku 1304. Tak či onak, na 200 rokov sa Koh-i-Noor (v preklade „Hora svela“) ocitol ako vojnová korisť v pokladnici Veľkých Mogulov, aby potom kľukatou cestou (v ukradnutom turbane predošlého majiteľa) putoval k perzskému šachovi Nádirovi (ehm, krátko nato ho zavraždili.)
Po afgánskom vpáde do Indie sa dostal ku Sikhom a v polovici 19. storočia ho dostali Briti, presnejšie známa Východoindická spoločnosť, ktorá ho následne darovala kráľovnej Viktórii.
„Ten, kto vlastní tento diamant, bude vlastniť celý svet, no spozná tiež všetky jeho nešťastia. Len Boh alebo žena ho môžu nosiť beztrestne,“ hovorí staré hinduistické proroctvo o tomto vzácnom diamante. Iné proroctvo znie: „Anglický panovník, ktorý bude kameň vlastniť, stratí perlu Britskej ríše – Indiu.“
Anglická kráľovná Viktória vraj oným proroctvám verila, preto vo svojej poslednej vôli stanovila, že diamantu sa nesmie žiaden mužský následník trónu ani len dotknúť. Kameň medzičasom dala dvakrát prebrúsiť (veľkosť sa zmenšila zo 186 ct. na súčasných 108,93 ct.) a potom ho odkázala manželke britského panovníka.
A keďže do klenotov sa vždy vsádzali len tie najfajnovejšie diamanty, v roku 1936 nechala kráľovná Alžbeta (manželka Juraja VI.) vsadiť Koh-i-Noor do svojej výsostnej koruny. Dodnes je súčasťou britských korunovačných klenotov – nachádza sa v hornej časti kráľovskej koruny.
Diamant BLACK ORLOV – „Brahmovo oko“
Tento netradičný 67,5 ct. čierny diamant, prezývaný aj oko Brahmy, bol ukradnutý neznámym chamtivým mníchom z hinduistickej svätyne v južnej Indii.
V roku 1932 ho obchodník s diamantmi J. W. Paris odniesol do Spojených štátov amerických a krátko nato spáchal samovraždu skokom z mrakodrapu. Tragický diamantový osud postihol aj neskoršie majiteľky, dve ruské princezné Leonilu Galitsine-Bariatinsky a Nadiu Vygin-Orlov, po ktorej je diamant pomenovaný.
Záhadný diamant Black Orlov bol neskôr kúpený Charlesom F. Winsonom. V roku 1950 tento čierny skvost orezali, resp. rozdelili na tri časti. Odvtedy je vraj s nešťastnými historkami pokoj.
Obhajoba „prekliatych“ diamantov
Hoci unikátne diamanty Hope, Koh-i-Noor a Black Orlov majú za sebou naozaj strašidelný životopis, nemožno zabúdať, že ich pohnutá história súvisela aj s vtedajšími pohnutými časmi. Nepokoje, vojny, nedostatočné lekárske povedomie, to všetko je súhra faktorov, ktorá sa mohla podpísať na legendách týchto „prekliatych“ diamantov. Čomu uveríte, je na vás. :-).
Zdroj/foto: smithsonianmag.com, curiousmatters.wordpress.com, emaze.com, wvgazettemail.com, youtube.com, kings1912.com, leibish.com.
Ľubica Sekerková, 10. apríl 2018