BLOG

Senzačné drahokamové objavy v novembrovom MIAU

S gemológom Martinom Mikušom, sme sa doposiaľ zhovárali najmä o diamantoch, keďže tie dominujú záujmu spoločnosti Mikuš Diamonds, v ktorej je výkonným riaditeľom. Avšak Mikuš Diamonds dokáže potešiť srdce ženy aj inými drahými kameňmi. A nie hocijakými. Napríklad vzácnou paraibou...

MIAU: Turmalín paraiba objavili v brazílskom štáte Paraiba v roku 1989 a spôsobil vo svete šperkov malú senzáciu. Akú hodnotu má takýto drahokam? A v čom spočíva jeho výnimočnosť? Ponúkate šperky s paraibou aj vo vašom klenotníctve?

Martin Mikuš: Paraíba je skutočné výnimočný drahokam, ktorý v celom spektre drahých kameňov nemá žiadnu obdobu. Jeho neobyčajné, žiarivé neónové odtiene modrej a zelenej priniesli so sebou na klenotnícky trh absolútnu vizuálnu novinku. Vďaka jeho unikátnej farbe ani dnes nepoznáme iný drahokam, ktorý by mu bol čo len trochu podobný a s ktorým by bolo možné ho zameniť. Technicky vzaté, je paraíba odrodou turmalínu s veľmi vysokým obsahom medi, ktorá je príčinou jeho vzácnej farby. Ojedinele boli dokonca objavené kúsky, ktoré obsahovali viditeľné kovové inklúzie – malé čiastočky medi nachádzajúce sa vo vnútri drahokamu. Hodnota paraíba je neporovnateľne vyššia než hodnota akýchkoľvek iných, a to aj výnimočných a cenených turmalínov, medzi ktoré patria vzácny červený rubelit alebo vysoko saturovaný zelený chrómturmalín. Paraíba však cenou, ktorú dosahuje na trhu drahokamov, veľmi často prevýši aj rubíny, zafíry alebo smaragdy top kvalít. Ojedinele sa môžeme stretnúť s vybrúseným drahokamom, ktorého hmotnosť presahuje 1 karát (1ct = 0,2 gramu). Karátová cena vysokokvalitných, čírych kameňov so žiarivou neónovou farbou o hmotnosti presahujúcej 3 karáty môže presiahnuť aj hranicu 100.000 amerických dolárov za karát, teda viac než 300.000 dolárov za kus. Aj menšie kúsky v dobrej kvalite však často atakujú cenu niekoľko desiatok tisíc za karát. Pokiaľ ide o našu ponuku šperkov s paraíba turmalínom, tak z troch kúskov, ktoré sme kúpili na aukcii pred štyrmi rokmi, sme prvý predali hneď v priebehu dvoch týždňov. Išlo o špeciálnu požiadavku klienta, ktorý si nechal okrúhly turmalín o hmotnosti 0,80 karátu vsadiť do zásnubného prsteňa vyrobeného na mieru presne podľa svojho vlastného návrhu. Druhý turmalín, práve ten, ktorý na aukcii vybrala moja sestra, sa stal darom k jej tridsiatim narodeninám a ďalší kameň je zatiaľ v našej rodinnej – firemnej zbierke. Koncom tohto roka by sme však radi pripravili finálny návrh na jeho spracovanie do šperku, pravdepodobne pôjde o náhrdelník. Sestra na tom aktuálne pracuje, myslím si, že aj spoločne s návrhom pre jej vlastný kameň. Úprimne, vsádzať do šperku kvalitný paraíba turmalín je pre jeho extrémnu vzácnosť aj pre renomovaného klenotníka malým sviatkom.

MIAU: Nachádza sa paraiba iba v Brazílii?

Martin Mikuš: Nie, dnes už to neplatí. Paraíba bol síce pomenovaný podľa brazílskeho štátu Paraíba, v ktorom bol v roku 1989 objavený, avšak začiatkom milénia boli lokalizované nové ložiská v Nigérii a neskôr aj v Mozambiku. Tieto africké krajiny spolu s tromi brazílskymi ložiskami sú tak v súčasnosti jediným zdrojom tohto drahokamu. Zaujímavosťou je, že pomerne dlho sa viedla polemika, či môžu aj turmalíny, i keď s vysokým obsahom medi a žiarivými neónovými farbami, avšak z iných ložísk, niesť označenie paraíba. Svet gemológov a obchodníkov s drahými kameňmi však nakoniec prijal jednotný úzus, že áno a tak i gemologické laboratória v súčasnosti klasifikujú tieto turmalíny, bez ohľadu na krajinu ich pôvodu, ako paraíba. Stále však platí, že ide o extrémne vzácny a zriedkavý drahokam.

MIAU: Prekvapili šperkárov v posledných desaťročiach aj iné podobne fascinujúce objavy drahých kameňov?

Martin Mikuš: Medzi najznámejšie pomerne „mladé“ drahé kamene, ak sa teda zameriame na tie, ktoré našli svoje uplatnenie v klenotníctve a opomenieme extrémne ojedinelé minerály, ktoré považujeme skôr za zberateľské, patria tanzanit a morganit. „Starší“ z nich, morganit, bol objavený v roku 1910 na Madagaskare. Významný americký odborník na drahé kamene, Georg Kunz, ktorý v tom čase pôsobil ako hlavný gemológ v spoločnosti Tiffany and Co., navrhol na stretnutí Akadémie vied v New Yorku pomenovať tento krásny drahokam po svojom dobrom priateľovi, významnom bankárovi a klenotníckom nadšencovi J.P. Morganovi. Dôvodom mohlo byť aj to, že po pánovi Georgovi Kunzovi bol už v tom čase pomenovaný iný drahokam – svetlofialový kunzit. Morganit, teda ružová odroda berylu, patrí do tej istej skupiny drahokamov ako smaragd a akvamarín. Morganitová krása spočíva predovšetkým v jeho jemnej ružovej farbe, ktorá je dôsledkom prítomnosti mangánu. Morganit je známy výnimočnou vlastnosťou – pleochroizmom – ktorá je príčinou toho, že farba morganitu sa javí odlišne sýta pri jeho rôznom natočení. Správny výbrus je teda základom toho, aby morganit pri osadení do šperku získal náležitý pastelový tón. Tanzanit, modrá odroda minerálu zoisit, nachádzajúca sa len na jedinom mieste na Zemi v blízkosti majestátnej hory Kilimandžáro, bol objavený pomerne nedávno. Za svoje meno vďačí klenotníckej značke Tiffany & Co, ktorá pomenovala tento drahý kameň na počesť krajiny, v ktorej bol v roku 1967 objavený. Ich pôvodná kampaň propagovala, že tanzanit sa teraz dá nájsť na dvoch miestach: "v Tanzánii a v Tiffany's". Modrá až modrofialová farba tanzanitu pripomína zafír, s ktorým sa zvykne tento kameň pomerne často zamieňať. Podobne ako v prípade morganitu, aj tanzanit oplýva výrazným pleochroizmom, a preto je pre zvýraznenie jeho krásy nevyhnutné precízne spracovanie.

MIAU: Možno očakávať senzačné nálezy nepoznaných vzácnych kameňov aj v budúcnosti? V ktorých lokalitách existujú najväčšie predpoklady pre objavenie „nového drahokamu“?

Martin Mikuš: Ak sa pozrieme v akých časových odstupoch boli objavené niektoré z posledných drahých kameňov, je zrejmé, že objav nového drahokamu môže byť otázkou niekoľkých desaťročí. Takáto udalosť sa predpovedať nedá, obyčajne je nový objav dôsledkom čistej náhody. Ak by sme vzali do úvahy súčasné poznatky o výskyte drahých kameňov vo svete, štatisticky by sme zrejme dospeli k záveru, že najväčšia pravdepodobnosť objavenia nového drahokamu je niekde na africkom kontinente alebo na území Brazílie. Tu sa aj v súčasnosti ťaží najväčšie množstvo farebných drahých kameňov.

MIAU: Mimochodom, môžu drahé kamene obsahovať meteority, ktoré zablúdia na našu planétu? Kedysi české vltavíny sprevádzala legenda, že ide o pozostatky meteoritov... Á propos, možno vltavín, ktorý sa v Čechách často osádza do šperkov, považovať za drahý kameň?

Martin Mikuš: Áno, môžu. Takýmto príkladom je minerál moissanit, ktorý objavil Henri Moissan pri skúmaní vzoriek horniny z meteorového kráteru nachádzajúceho sa v kaňone Diablo v štáte Arizona, v roku 1893. Ten najskôr nesprávne identifikoval kryštály ako diamanty, ale v roku 1904 dospel k poznaniu, že ide o karbid kremíka. Zaujímavosťou je, že na našej planéte tento minerál nikde inde objavený nebol, teda jeho jediným prírodným zdrojom zostáva práve meteorit, ktorý na tomto mieste dopadol. V súčasnosti sa však moissanit vyrába pomerne často v laboratórnych podmienkach a takýto – syntetický moissanit – je vďaka svojim fyzikálnym a predovšetkým optickým vlastnostiam považovaný za jednu z najlepších imitácií diamantu.

Vltavín, alebo inak označovaný aj moldavit, patrí medzi drahé kamene i keď z hľadiska hodnoty nejde o príliš výnimočný materiál. Je to vlastne prírodné kremičité sklo tmavej zelenej až hnedozelenej farby. Jeho spojitosť s meteoritmi je založená na predpoklade jednej z teórií vzniku vltavínov, ktorá hovorí o pretavení pozemských hornín pri dopade meteroritu.

MIAU: U našich západných susedov sa mimoriadnej obľube teší aj ich „ikonický“ český granát, v Poľsku zasa jantár... Ide v týchto prípadoch o drahé kamene? A vôbec, aký je rozdiel medzi drahým kameňom a polodrahokamom?

Martin Mikuš: V oboch prípadoch, či už je to jantár alebo český granát, ide o drahé kamene. Jantár patrí medzi niekoľko málo drahých kameňov organického pôvodu. Ako český granát sa označuje sýta, tmavo červená až hnedočervená odroda granátu, nazývaná pyrop. Podmienkou však je, aby bol tento pyrop vyťažený v Čechách. Vo svete je totiž viacero takýchto nálezísk, no práve naši západní susedia skutočne skvelým marketingom vybudovali z českého granátu úspešný biznis svetových rozmerov. A pritom tento drahý kameň ani zďaleka nemožno priradiť k najvýnimočnejším.

A aký je rozdiel medzi drahým kameňom a polodrahokamom? Ako drahé kamene zvykneme označovať všetky minerály, horniny alebo materiály organického pôvodu ktoré sa využívajú v klenotníckom odvetví pri výrobe šperkov a spĺňajú tri spoločné atribúty ktorými sú krása, odolnosť a zriedkavosť výskytu. Je zrejmé, že prinajmenšom dva z uvedených atribútov, a to krása a zriedkavosť sú pomerne subjektívne a bolo by veľmi zložité, ak vôbec možné, ich nejako kvantifikovať. Aj preto sa už dlhšie upúšťa od delenia drahých kameňov na ďalšie podkategórie ako sú drahokamy a polodrahokamy. Toto delenie bolo historickým dôsledkom rozdielneho zdaňovania dovážaného tovaru v niektorých krajinách, kedy sa najvyššie dane platili za diamanty, rubíny, zafíry a smaragdy. Neskôr sa hovorilo o pravidle tvrdosti, ktorá musela byť vyššia ako 7 Mohsovej stupnice, keďže takýto kameň nemal byť poškriabateľný jemnými zrnkami kremeňa bežne tvoriacimi súčasť prachu. Ďalšou podmienkou bola zriedkavosť výskytu, kde však už dochádzalo k veľkým problém s jej definíciou. Takýmto triedením boli tiež zbytočne formálne zatracované aj mnohé veľmi vzácne a vysoko cenené drahé kamene, ktorých tvrdosť bola nižšia ako 7, čo však pri správnom zaobchádzaní vôbec nemuselo znamenať aj zvýšené riziko ich poškodenia. Z uvedených dôvodoch sa už dnes v odborných kruhoch považuje delenie drahých kameňov na drahokamy a polodrahokamy za prežitok. Používanie pojmu drahokam pri najvzácnejších drahých kameňoch v slovenčine je však stále pomerne časté.

MIAU: Keď už je reč o strednej Európe, aké drahé kamene sa tu ťažia? A môže sa aj Slovensko popýšiť nejakými vzácnymi nálezmi?

Martin Mikuš: Možno málokto vie, že územie Slovenska bolo historicky najstarším náleziskom jedného z najvýnimočnejších drahých kameňov – drahého opálu. Dubnícke opálove bane, nachádzajúce sa v pohorí Slanské vrchy nad obcou Červenica, boli už v období Rakúsko-Uhorska významnou lokalitou, kde sa ťažili vysoko cenené kamene, ktoré boli vyvážané do mnohých končín sveta. Ťažba tohto vzácneho kameňa ustala s objavom nových rozsiahlych ložísk na území Austrálie začiatkom 20. storočia. Na základe výsledkov prieskumnej ťažby, ktorá bola realizovaná počas uplynulých dvoch desaťročí predpokladám, že komerčne perspektívna ťažba v tejto lokalite už žiaľ nebude obnovená. Niekoľko krásnych kúskov máme aj vo svojej zbierke. Sú to však zrejme jedny z posledných, a preto neuvažujeme o ich predaji.

Ľubica Sekerková, 14. november 2018