Syntetické diamanty v klenotníctve

Syntetický diamant je diamant, ktorý nevznikol v prírode, ale bol vytvorený človekom. U takéhoto diamantu teda absentuje atribút vzácnosti, čo je jeho najvýraznejší rozdiel oproti tomu prírodnému. Pôvodne bol syntetický diamant vytvorený pre potreby priemyslu, ale dnes sa s ním stretneme aj vo svete klenotníctva. Prírodný a syntetický diamant majú identické chemické zloženie, ale líšia sa špecifickým usporiadaním chemických prvkov v kryštálovej sústave, čo spôsobuje ich mierne odlišné fyzikálne vlastnosti. 

Syntetické alebo falošné diamanty?

Často sa v tematike syntetických diamantov môžete stretnúť aj s označením falošné diamanty, avšak toto označenie nie je správne, nakoľko syntetický diamant nie je zákonite falošný. Je to diamant, ktorého pôvod nie je prírodný, ale je výsledkom ľudskej činnosti. 

História syntetických diamantov sa datuje do roku 1953. Kamene v tomto období však zďaleka nedosahovali klenotnícku kvalitu. Išlo o využívanie vlastností diamantu v rôznych odvetviach priemyslu. Prvý diamant, ktorý mal klenotnícku kvalitu, bol vyrobený v roku 1970, konkrétne americkou spoločnosťou General Electric. Náklady na jeho výrobu však v tom čase prevyšovali hodnotu porovnateľného prírodného diamantu. Zásadný zlom vo výrobe syntetických diamantov klenotníckej kvality predstavovala prvá dekáda 21. storočia, kedy sa tieto diamanty stali natoľko dostupnými, že sa začali pravidelne využívať aj v samotnom klenotníckom odvetví.  

Čo sú to syntetické diamanty? 

Syntetický diamant nie je drahý kameň, keďže základnými charakteristikami drahého kameňa podľa pravidiel Svetovej klenotníckej konfederácie (CIBJO) sú vzácnosť drahokamu, jeho krása a trvácnosť. Pri laboratórne vyrobenom diamante však chýba aspekt vzácnosti, nakoľko je možné ho vyrobiť v teoreticky neobmedzenom množstve.

Cena syntetických diamantov postupne klesá a veľmi pravdepodobne sa časom priblíži k sume nevyhnutných nákladov spojených s ich výrobou. Výborným príkladom, ktorý tento vývoj ilustruje, je príbeh syntetického rubínu. Málokto vie, že prvý syntetický rubín klenotníckej kvality uzrel svetlo sveta už v roku 1902, kedy bol podobne ako prvé syntetické diamanty ďaleko drahší, než porovnateľný prírodný kameň. No dnes, po viac ako 120 rokoch, sa hodnota všetkých syntetických rubínov približuje nule, dokonca ani tie najkvalitnejšie kamene používané pri výrobe lacnejších šperkov dnes nemajú hodnotu vyššiu ako niekoľko desiatok eur.

Ako sa vyrábajú syntetické diamanty? 

Syntetické diamanty sa dnes vyrábajú predovšetkým pomocou dvoch rozšírených metód:

•         HPHT (high pressure high temperature), kde sa v špeciálnych nádobách pri vysokom tlaku (až 60 kbar) a vysokej teplote (až 1 600 °C) produkujú diamanty zo zdroja uhlíka, ktorým je zväčša grafit alebo diamantový prach
•         CVD (chemical vapor deposition), ide o tzv. plynnú depozíciu, kde pri teplote približne 800 °C diamant kryštalizuje z čistého metánu, ktorý je zdrojom uhlíka pre tento proces

Celková ročná produkcia syntetických diamantov je v súčasnosti približne 15 miliárd karátov, z čoho zhruba 5 miliónov karátov sú diamanty klenotníckej kvality. Ich podiel však rapídne rastie. Ak porovnáme produkciu prírodných diamantov, ide zruba o 150 miliónov karátov (1 karát = 0,200 gramu), z čoho už stabilne približne tretinu predstavujú diamanty klenotníckej kvality. 

Medzi najväčších producentov syntetických diamantov patrí s veľkým predstihom Čína, následne je to Rusko a USA. Najväčším syntetickým diamantom klenotníckej kvality, ktorý bol doposiaľ vytvorený, je diamant, ktorý vážil po vybrúsení viac než 30 karátov, čiže približne 6 gramov. 

Čo je prírodný diamant?

Prírodný diamant je minerál, ktorý sa radí medzi drahé kamene. Jeho chemické zloženie je takmer čistý uhlík. V surovom – neopracovanom stave má nepravidelný tvar a matný povrch. Do podoby, v akej ho poznáme v klenotoch, sa upravuje brúsením.  
 

Ako odlíšiť syntetický diamant od prírodného?

V praxi je odlíšenie syntetických diamantov od tých prírodných zložitý proces. Zatiaľ nie je dostupné žiadne zariadenie, ktoré by jednoduchým a rýchlym spôsobom jednoznačne odlíšilo každý syntetický diamant od prírodného. Najčastejšie využívanými metódami sú tak spektrálne analýzy, ktoré však vyžadujú okrem prístrojového vybavenia aj dostupnosť databáz a potrebné znalosti. Pri odhaľovaní syntetických diamantov nepomôže mikroskopická analýza a ani žiadna iná zo základných gemologických metód. Vybavenie laboratórií, ktoré dokážu identifikovať syntetické diamanty, je preto pomerne nákladné a ich obsluha si zároveň vyžaduje náležité odborné vzdelanie. 

 
 

Riziká syntetických diamantov

Syntetické diamanty, pokiaľ sú korektne prezentované ako syntetické, nepredstavujú žiaden problém. Problém predstavuje ich cielená zámena za prírodné diamanty. Cielene sa totiž často zatajuje ich laboratórny pôvod a neoprávnene sa tým navyšuje ich cena. Veľmi často ide o takéto podvody pri veľkých a hodnotných diamantoch, no viacero popredných gemologických laboratórií vo svete (GIA – Gemological Institute of America,  IGI – International Gemological Institute) zachytilo v uplynulých rokoch aj pokusy o zmiešavanie malých syntetických a prírodných diamantov, ktoré sa tak spoločne vyskytujú v šperkoch, ktoré ich obsahujú väčšie množstvo.

Podvody so syntetickými diamantmi

Zaznamenané boli dokonca prípady veľmi sofistikovaného podvodu, kedy boli certifikované prírodné diamanty vymenené za syntetické kamene porovnateľných parametrov a tieto boli potom dodávané spolu s originálnym certifikátom. V niektorých prípadoch dosahovala takto spôsobená škoda desiatky tisíc eur.

Okrem vedomej zámeny je veľkým rizikom aj nevedomá zámena syntetických a prírodných diamantov. V praxi sa totiž čoraz častejšie stávajú prípady, kedy ani samotný klenotník, ktorý vyrobil šperk a použil pritom kamene od svojho dodávateľa netušil, že diamanty, ktoré do šperku vsadil, sú syntetické. Veľmi často totiž nielen klenotník, ale ani jeho dodávateľ nedisponuje potrebným vybavením a znalosťami, aby tieto kamene vedel odlíšiť, a preto môže dôjsť veľmi jednoducho k neúmyselnej zámene týchto kameňov. Toto riziko je vysoké najmä pri menších diamantoch, ktoré sa v šperkoch používajú často vo väčšom množstve a ktorých analýza v gemologickom laboratóriu by vzhľadom na ich počet bola zväčša veľmi nákladná.