Víťazné príbehy Veľkej láskavej súťaže

...Ten okamih, keď muž s nehou a odvahou pokľakne, zatiaľ čo žena s napätím očakáva, čo príde – srdce jej bije rýchlejšie a v očiach sa objaví štipka šťastia... Zásnuby sú jednoducho jedným z najmagickejších momentov v živote každého páru. Zásnubné prstene, lesknúce sa s diamantom či iným kameňom, sa v tomto okamihu stanú svedkom chvíle, kedy sa sny a predstavy premieňajú na realitu, a kedy láska dostáva svoj pevný tvar. 

V našej Veľkej láskavej súťaži sme vám dali možnosť podeliť sa o svoje výnimočné príbehy zásnub. Z celého srdca ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili a oživili krásu lásky, nápaditosti a nežného prekvapenia.

Vybrali sme tri príbehy, ktoré získali hlavnú cenu, poukaz na nákup šperku v hodnote 1000 eur. Ani zďaleka to neznamená, že desiatky ďalších príbehov boli o čosi menej krásne. 

Prostredníctvom vašich slov ste nás vzali do okamihu lásky a radosti, pričom každý príbeh zachytával nielen moment zásnub, ale aj nezabudnuteľné kúzlo, ktoré robí lásku jedinečnou.

ĎAKUJEME. 
 

Kúzlo okamihu, ktoré nezabudneš – víťazné príbehy z našej Veľkej láskavej súťaže

1. Last minute zásnuby

Miesto zásnub: Svadobné fotenie 

S mojím, teraz už manželom, sme spolu tvorili pár už niečo viac ako päť rokov, takže téma svadby už u nás bola aktuálna. Náhodou na nás „vyskočilo“ krásne miesto, ktoré nás na usporiadanie našej svadby oslovilo, tak sme si ho šli len-tak zo zvedavosti pozrieť. No a rovno tam sme si pri prvej návšteve, bez zásnub, dohodli aj termín svadby. Približne o rok a tri mesiace mal byť náš Deň „D“. Takže, môj partner mal viac ako rok čas na to, aby vymyslel naozaj originálne zásnuby. A tak sa aj stalo... 

Počas toho roka sme navštívili niekoľko krásnych miest, od romantického Ríma, cez vrcholky Álp až po Atény, a ja som na všetkých tých krásnych miestach, s neopakovateľnými scenériami, čakala, kedy už nastane ten moment. No ten nie a nie prísť. A čím bol termín svadby bližšie, tým ofučanejšia som bola - svadba je už za pár týždňov, do kedy chce ešte čakať, a či to má vôbec v pláne alebo bude svadba bez zásnub - to boli len niektoré z mojich námietok. Niekde pomedzi to si on povedal, že to spraví presne podľa seba a mňa a moje výčitky a otázky bude vytrvalo ignorovať.  

Dni aj mesiace ubiehali, až nadišiel deň našej svadby, a ja som stále nebola požiadaná o ruku. Lenže, už som tušila, čo má za lubom. Môj manžel je dosť veselá kopa, takže aj zásnuby šli podľa jeho vtipného scenára - keďže som mu s nimi pílila uši viac ako rok, nechal ma na ten okamih čakať až do poslednej možnej chvíle. O ruku ma nakoniec požiadal dve hodiny pred naším svadobným obradom, keď sme sa stretli na svadobné fotenie.

Takže hneď po tom, čo ma uvidel vo svadobných šatách, si predo mnou konečne kľakol aj s tým najkrajším prsteňom v ruke a opýtal sa otázku, na ktorú mal v ten moment jasnú odpoveď, keďže som už bola v svadobných šatách 😄. Obaja sme sa na tom dobre bavili, ako je vidieť aj na priložených fotografiách.  

Povedal, že takto originálne budem požiadaná o ruku asi len ja a že Benátky sú klišé 😄.  A veru mal pravdu - naše zásnuby sú doteraz predmetom vtipov v rodine aj medzi kamarátmi a je to jedna z našich najobľúbenejších historiek. No a mne na ňu naviac zostala aj spomienka v podobe toho najkrajšieho prsteňa, ktorý odvtedy nosím hrdo na ruke. 

B. Belko

2. Zásnuby v objatí bleskov

Miesto zásnub: Rajecká dolina

V kopcoch Rajeckej Doliny, v tichom objatí hôr z každej strany, sa nachádza miesto, kde si moji rodičia povedali svoje „áno“, ktoré trvá až dodnes. Dve staré lipy, medzi ktorými stojí drevený kríž, pod ktorým sa zasnúbili, stihli odvtedy zostarnúť o 30 rokov a rodičia vychovať 7 detí. Práve toto miesto som si vybral pre silné prepojenie s rodinnými koreňmi.  

Čas spoločnej dovolenky sa krátil a moja priateľka sa na ďalší deň vracala späť do Londýna, kde študovala. S ráno kúpeným prsteňom v žilinskej pobočke Mikuš Diamonds, skrytým v ruksaku, sme sa vybrali cez kopce na prechádzku práve na toto miesto. Tu som si pokľakol a dostal doposiaľ to najkrajšie „áno“, aké som kedy počul. V eufórii, ktorá nás oboch opojila, sme si zrazu uvedomili, že na oblohe v diaľke sa začali objavovať tmavé oblaky, ktoré naberali náš smer. Zbalili sme deku, začali utekať pred búrkou, ktorá silnela a naberala na intenzite a počte bleskov. 

Prekonali sme kopce, vymotal som sa z elektrického plotu, ktorý ma párkrát pozdravil, a aj to stádo býkov a kráv nás v svetle bleskov len vystrašene pozorovalo. Dobehli sme na malú poľnú cestu pri stromoch. Tu zrazu udrel veľmi blízko nás blesk. Zľakli sme sa a objali. Povedali sme si, že ak prežijeme túto búrku, tak prežijeme každú, ktorá nás v našom novom spoločnom živote čaká. Takto tu objímajúci a odovzdaní tomu, čo príde, v tme, v daždi a bleskoch, sme zrazu spozorovali dve malé svetlá. Bolo to auto, ktoré šlo po ceste, na ktorú sa napájala táto poľná cestička. Prekvapený vodič, ktorý nechápavo pozeral na nás dvoch, keď sme lapali po dychu po poslednom šprinte, otvoril okno a pýtal sa, čo tu vlastne robíme. Odpovedal som mu: „Boli sme sa zasnúbiť.“ Odvetil, že na takéto udalosti sa vyberá lepšie počasie, ale že samozrejme gratuluje. 😊 

Odlesky prsteňa chcel v ten večer každý z rodiny vidieť, zatiaľ čo sme si vychutnávali koktail šťastných pocitov namiešaný z radosti, že sme vyviazli z búrky živí a so sľubom spoločného putovania životom. Po roku náš vzťah rozkvitol do manželstva a rodiny, ktorú doplnili dve malé deti. Jedného dňa, počas búrky za oknom, tento príbeh vyrozprávame aj im a kto vie, možno toto miesto inšpiruje aj ich k veľkým rozhodnutiam. A prsteň, s ktorým to celé v búrke začalo? Ten sa nám pri sťahovaní niekde stratil ... Naskytá sa však možnosť a myšlienka: Prečo to celé ešte raz nezopakovať? Tentokrát však v pokojnejšom počasí... 😊  

D. Baránek

3. Zázračné stretnutie na ceste k oltáru

Miesto zásnub: Park Villa Borghese v Ríme

Bolo 14. júla 2017. Piatok, teplo a pohoda. Avšak bol to deň, kedy som mal ráno po prebudení strach. Taký iný strach. Jediná cesta, ako u mňa, veriaceho tieto veci vyriešiť, bolo ísť na spoveď. Tak som šiel. Práve v tento spomínaný piatok. Mohol som si vybrať ktorýkoľvek kostol v Prešove, no vybral som si ten jeden, a to na Františkánskom námestí.  

Rad na spoveď bol nezvyčajne dlhý. A na konci tohto radu bola ONA. Moja - už teraz - manželka. Nikdy som cudziu ženu neoslovil, ale ju som musel a bolo mi to úplne prirodzené. Keď som sa opýtal, či sa rad hýbe, vravela, že ani nie. Tak som jej na to povedal, že v najbližšom kostole začínajú čoskoro spovedať a je to len na 3 minúty pešo. Tak sme sa prešli, zoznámili a prišli do ďalšieho kostola. Postavili sme sa do radu a prišiel k nám kostolník s informáciou, že kňaz nemôže prísť. Tak sme sa teda šli prejsť do centra mesta, ako som spomínal, bolo pekne a piatková pohoda, až sa deň blížil k večeru. 

Keď sme si sadli na večeru, tak sme sa rozprávali, veľa rozprávali. A jedna z otázok od mojej, teraz už manželky, bolo, prečo som šiel na spoveď. Povedal som jej o strachu, ale tiež aj o tom, že som dostal od klientov výzvu, kde sa mám pomodliť deviatnik za budúcu manželku. Totižto, pár dní pred 14. júlom som pomohol jednej rodine nájsť si bývanie (Lebo to mali v živote skutočne náročné, no podarilo sa. Síce som ako maklér nezarobil ani cent, skôr značne prerobil, ale chcel som to pre nich spraviť). Pýtali sa ma, čo by ma potešilo, tak som im povedal, že ak sa budú večer modliť, nech si na mňa spomenú, lebo by som si chcel nájsť manželku. A večer mi prišla MMS s fotkou modlitby a správou, že mi s tým pomôžu, no nech sa pomodlím aj ja. Je to modlitba na 9 dní. A mojim deviatym dňom poslednej modlitby bolo práve toho 14. 7. 

Vtipné bolo tiež to, že keď som prišiel večer domov, moja mama mi vraví: “Ty si niekoho stretol” … a u mojej manželky to bolo u nej doma prakticky to isté. 

Ak by som sa ešte vrátil k tomu večeru, keď sme sa bavili, prečo sme šli na spoveď, tak som jej povedal to s tou rodinou a modlitbou. Vtedy mierne zamrzla, vytiahla svoj telefón a podobnú modlitbu mi ukázala tiež, lebo pár dní pred 14. 7. jej kňaz, ktorý ju v jej meste stretol a poznajú sa, povedal, aby sa začala modliť za svojho budúceho manžela (mala totiž dlhý nepodarený vzťah, tak isto ako aj ja). A tak sme sa dali 17. 7. 2017 dokopy, po troch dňoch od prvého stretnutia. Spoveď sme akosi nestihli, ale 14. 10. 2017 sme z Košíc odleteli na predĺžený víkend do Ríma.  

Spomenul som si na svoj kontakt, pred letom zavolal, vysvetlil situáciu a vypol telefón. Keď sme prišli do Ríma a ubytovali sa, tak sme podvečer šli do Vatikánu. Skutočne, len tak. Prejsť sa. Kým sme tam boli, zrazu mi zazvonil telefón. Ozval sa Páter Lucciano, chlap možno 2-metrový s obrovskou bielou bradou a v hnedom františkánskom oblečení, ktorý pôsobil vo Vatikáne. Mali sme s Klárou pocit, akoby rozprával veľa, ale dokopy nepovedal takmer nič. 

Cez preplnené vatikánske námestie nás sprevádzal do Baziliky sv. Petra, kde sa nám rozostúpila čestná stráž. A tam nás vyspovedal. V pozadí ozvena spevu mníchov, no proste ako z filmu... Vyspovedaní, bez strechu, v krásny teplý večer v Taliansku, sme si to odkráčali do parku - Villa Borghese v Ríme, kde som nám prenajal čln, keďže je tam jazero. Odvesloval som to do stredu jazera pomedzi labute, kľakol si (verte mi, že som to musel riadne na člne vyvažovať) a požiadal som Kláru o ruku.  

Nuž a po 3 mesiacoch od prvého stretnutia sme sa zasnúbili, na 350-ty deň od stretnutia vzali a dnes máme krásneho 4 ročného syna. Nemusím vám hovoriť, že pred cestou do Ríma na letisku v Košiciach, kde to s kontrolami myslia skutočne úprimne a miestami máte pocit, že ste na letisku niekde vo vojenskej zóne, sa nám začali hrabať v batožine. Ja som tašku nemal, pár kúskov oblečenia som dal Kláre do kabelky. Veď v krajine módy si veľa vecí brať so sebou nemusíte.  

Nuž, mal som šťastie, kedy slečna na kontrole prešacovala všetko a len tak tak, že sa mi podarilo otočiť Kláru do druhej strany, lebo v tej sekunde slečna otvorila luxusnú podsvietenú krabičku od vás, skvelého klenotníctva a každému na letisku okrem mojej manželky “ukázala” snubný prsteň. Krásny diamantový, ktorý mi váš úžasný kolektív v showroome v Maxe Prešov pomohol vybrať. Dodnes ten prsteň vyzerá ako nový. A servis pri výbere a kúpe bol u vašich dievčat excelentný. 

P. Čuha

Neviete si rady s výberom zásnubného prsteňa? Kliknite na www.akovybratzasnubnyprsten.sk a z rýchlych a zrozumiteľných rád pochopíte, že to nie je taká veda 😊 A keby bola, veda je náš odbor, tak to radi za Vás vyriešime. <3