Vyučila sa za zlatníčku v Trenčíne a svoje zlaté remeslo začala rozvíjať v Mikuš Diamonds pred štyrmi rokmi. Klenotnícky majster Augustín Hôrka po jej príchode (do čisto mužského kolektívu) poznamenal: „Plávali sme si tu v tichom jazere ako také kapry a potom prišla jedna šťuka a rozčerila našu pokojnú hladinu.“ Do výroby priniesla nový vietor, ženský cit a schopnosť pozrieť sa na šperk tisíckrát inak. Zlatý poklad našej výroby. Katarína Srncová.
Kartáč. Kliešte. Pílka. Pílniky. Kladivo. To nie sú zrovna ženské „hračky“. Ako sa vám „to“ stalo?
(smiech) Máte pravdu, to rozhodne nie sú, no je mi to blízke, pretože pochádzam z dediny, kde som akýmsi prirodzeným spôsobom „pričuchla“ i k mužskej práci. Aj teraz som si namiesto nových šiat kúpila brúsku. (smiech) Som skôr chlapčenský typ a práve technická zdatnosť je vo výrobe jedným z pilierov, vďaka ktorému môžu vzniknúť nielen krásne, ale i praktické šperky. Pravdou však je, že moje začiatky v Mikuš Diamonds (vtedajšom Briliante) neboli ľahké. Som totiž veľmi sebakritická. Do výroby som nastúpila po materskej dovolenke s tým, že zlatníckej práci som sa roky nevenovala. Bolo náročné sa do toho opäť dostať, výhodou však bolo, že ma kolegovia nemuseli učiť od piky, iba vychytali to, čo som zabudla. A tak som postupovala od klasiky – montáže – cez leštenie až po samostatnú výrobu šperku.
Jadro výroby Mikuš Diamonds: zľava fasér Pavol Vojtek, zlatníčka Katka Srncová, klenotnícky majster Augustín Hôrka, zlatníčka Zuzka Hrušková a zlatník Ľubomír Michálik
Klenotnícka sféra je vo veľkej miere doménou mužov. V čom je, podľa vás, zásadný rozdiel z pohľadu mužského a ženského prístupu k tejto špecifickej práci? A vôbec, považujete tu svoj ženský princíp za výhodu?
Určite je v tom rozdiel, muži sa na šperky pozerajú inak. Aby sme si rozumeli, moji kolegovia sú skutoční majstri vo svojom obore. No nemajú to povestné jemné ženské cítenie, ktorým sa pýši aj Zuzka, moja sestra a kolegyňa v jednom. Osobne dokážem zachytiť absolútne mikrodetaily, čo sa prenáša aj mimo práce. Trpím doslova „chorobou z povolania“. Ak ma zaujme výklad v nejakom inom klenotníctve, vidím na prezentovaných šperkoch všetky chyby. Už len taký základ akým je lesk klenotu. Nie vždy je to dokonale dotiahnuté. Aj týmto (ne)obyčajným opracovaním sa líšime od ostatných. Nehovoriac o prístupe našich predajkýň, ktoré vytvárajú u zákazníka pocit, že prišiel – v tom najlepšom zmysle slova – „niekam inam“.
Priestory trenčianskej predajne Mikuš Diamonds v ZOC MAX prešli minulý rok priam kráľovskou renováciou
Ako vyzerá váš ideálny deň a ako často sa vám ho podarí nastaviť?
To sa stáva skutočne veľmi zriedka, lebo aj keď so zlatom zaspávam i vstávam, inak povedané v hlave si podrobne plánujem prácu na daný deň, veci vo výrobe sa neuveriteľne rýchlo menia. Doslova z hodiny na hodinu. Istá dávka stresu je však prítomná v každej práci, čo je úžasné, sme malý tím s veselou náturou, ktorý sa vie zrelaxovať aj pri úplných maličkostiach. Napríklad teraz v letnom období osviežujúcim nanukom a každý piatok priam rituálne chutnou treskou. (smiech) Najideálnejší deň však je, ak nepríde komplikovaná situácia a nájde si ma zákazka, ktorú robím rada.
Môžete teda prezradiť, aké zákazky sú vašimi srdcovkami?
Vždy sa poteším, keď s chalanmi spojíme sily a splníme zákazníkovi jeho jedinečný sen. Ľudia nechcú niečo okukané, to sa mi na nich páči a čoraz viac dávajú prednosť individuálnej šperkovej fantázii v duchu myšlienky: „Takto si to predstavujem“. To sa týka, veľmi aktuálne, svadobných obrúčok.
Pri večných kruhoch sa na chvíľu pristavme. Pozorujete pri nich isté neštandardné trendy, či už z hľadiska farby zlata, dizajnu, povrchovej úpravy?
Áno, určite sú v tomto segmente zákazníci odvážnejší a viac ako kdekoľvek inde tu platí, že si do svadobných obrúčok chcú vložiť „to svoje“. A to sa netýka iba gravíru. V týchto dňoch sme riešili napríklad zákazku, kde si budúci manželia dali zhotoviť jeden model obrúčok z troch štandardných modelov. Pre nás je to, samozrejme, náročnejšie, ale sú to výzvy, na konci ktorých je fantastický výsledok. Za obrovskú výhodu považujem i to, že v Mikuš Diamonds nemáme stovky modelov obrúčok, ale pár desiatok osvedčených – nadčasových – z ktorých sa dá krásne vychádzať práve pri svojských modifikáciách. Nedá sa však jasne definovať, aké zlato hrá prím. Dôkazom je i posledné obdobie, kde nám týždeň chodili objednávky iba na obrúčky s bielym zlatom, ďalší týždeň s dvojfarebným, potom len so žltým a nakoniec výsostne s ružovým. Išlo o malý časový rozdiel s veľkou rôznorodosťou drahého kovu, ktorá prekvapila aj môjho skúseného kolegu, zlatníka Ľuba Michálika.
Práve pán Michálik v dávnejšom rozhovore definoval, že zlatník byť mal byť trpezlivý, precízny, mať predstavu a hlavne musí chcieť. Vnímate to rovnako?
Zhrnul to veľmi presne, no ja by som ešte dodala, že musí mať cit. Cit pre detail. A dôležitý je aj vzťah ku každému jednému šperku. Inak tomu chýba šmrnc. Táto práca je skutočne výnimočná, veľakrát mám pocit, akoby sme tvorili v inej galaxii. Niekto by nás označil za umelcov, ja by som povedala, že sme kúzelníci, ktorí dávajú surovým veciam život. Veď doslova z kusu čierneho plechu, ktorý dostaneme ráno „pod nos“, dokážeme zhotoviť šperk, ktorý môže už poobede dotyčná nosiť. Pochopiteľne, štandardné zhmotnenie šperkov podlieha istým časovým faktorom, no mnohokrát dokážeme robiť takéto zázraky na počkanie.
Zlatníčka Katka Srncová v akcii
Inklinujete k inému typu šperkov odkedy pracujete v Mikuš Diamonds? Mimochodom, aké sú vaše najobľúbenejšie skvosty, prípadne kolekcia?
Vkus šperkov mám stále rovnaký. Vždy sa mi páčili klasické perly. Konkrétne jedinečný set La Luna s juhomorskými perlami a diamantmi. Keď som nastúpila do Mikuš Diamonds, túto, dnes už legendárnu súpravu, robil iba jej „otec“ majster Augustín Hôrka. Myslela som si, že sa to nikdy nenaučím, ale opak je pravdou. Je fantastické podieľať sa na tvorbe tohto vzdušného a nadčasového modelu. Veľmi zaujímavý je aj s tmavými perlami, ktoré sú tajomné a perfektne v La Lune dokazujú, že je čas začať vnímať aj tieto perly inak. Zo zásnubných prsteňov ma oslovil jednoduchý model Sprout s centrálnym diamantom, z obrúčok netradičný model Karoline, z farebných drahých kameňov zas prsteň Famulus s nádherným modrým zafírom. Všeobecne sa mi páčia skôr jednoduché šperky, za všetky spomeniem opálové náušničky Fluid alebo dizajnovo podobné skvosty Sparkle s červeným koralom.
Môžeme teda o vás povedať, že sa rada zdobíte? Keď niekam idem, veľmi rada sa vyšperkujem, no v práci nosím iba náušnice, prstienkové šperky by som si zničila, keďže pracujem s kladivom a podobným príslušenstvom. Pamätám si, keď sa prišli pozrieť priamo do výroby naše profesionálne predajkyne. Mnohé z nich boli šokované, akí sme špinaví. (smiech) Paradoxne, práca so zlatom je „špinavá“ robota, ale ja sa za to nehanbím, pretože tými rukami tvoríme niečo krásne a hodnotné.
Do akej miery využívajú zákazníci jeden z nadštandardných benefitov, a to bezplatný servis?
V tomto smere máme toho skutočne veľa, takže vidíme, že ľudom záleží na servise ich klenotov. Čo ma však vždy osobne zamrzí, je úprava veľkosti prsteňov. Rozumiem tomu, že sa to nedá vždy presne „trafiť“, a že prsty sa menia nielen ročným obdobím, ale aj vekom. No fakt je, že zakaždým je to zásah do hotového umeleckého diela. Tu vždy odporúčam skúsiť iný prst, ktorý môže mať lepšiu „vôľu“ alebo uvažovať aj nad iným riešením, ako napríklad vsadením špeciálnej guľôčky do vnútornej obruby prsteňa, ktorou sa decentne a efektne dosiahne zmenšenie veľkosti prsteňa.
Zdravá odvaha z vašich slov ani činov rozhodne nechýba. Trúfli by ste si v budúcnosti aj na vrcholnú disciplínu klenotníctva – fasérčinu?
Už som si trúfla. (smiech) Kolega a top fasér Pavol Vojtek ma už v minulosti učil fasovať, a i keď sa nedá porovnať počet ním zafasovaných kameňov, veľmi ma to chytilo a rada by som sa práve v tejto sfére posunula o krok ďalej. Fasérstvo je, samozrejme, odlišné od zlatníckej práce, vyžaduje si neskutočnú trpezlivosť a opatrné zaobchádzanie s kameňmi, ktoré bývajú veľmi krehké. No práve to ma na tom láka. Je to pre mňa relax a srdcová záležitosť v jednom. Tvorenie je skrátka môj život.
Ľubica Sekerková, 27. jún 2019
